Po stopach stratenej zeleznice Multi-cache

...naaaastupovat!! ...konecna zastavka Haliiiic

Tymto vas pozyvam na putovanie po zvyskoch zrusenej zeleznicnej trate. Z jej viac ako 60 rocnej tradície zostala zachovana v Halici vypravna budova, v Lucenci sa dodnes zachoval kratky usek a a existuju tu aj dalsie pozostatky prislusenstva trate. Na uvod trochu z historie trate.

O vystavbu miestnej zeleznice bol zaujem uz koncom 19. storocia, kedy sa o to pokusal Jan Forgach. Vystavba sa vsak nerealizovala. Povolenie v roku 1904 ziskala spolocnost Lokalnej zeleznice luceneckeho regionu. Koncesiu na vystavbu vydanu MO c. 480001/906.VII.3 nakoniec ziskal podnikatel Ignac Armin Pallos z Budapesti. Koncesia urcovala trasu trate a povinnost postavit vlecku do tovarne na vyrobu plechu a smaltovne Juraja Rakottyaiho a synovia, do liehovaru Herzog a Kohn a do textilky v Halici, v ktorej sa vyrabalo sukno. Dna 14. júla 1906 sa konalo valne zhromazdenie Lokalnej zeleznice Lucenec - Halic.

Miestna zeleznica dlha cca 9,500 km bola zaustena do zvolenskeho zhlavia luceneckej stanice. Okrem koncovej stanice v Halici boli na trati z Lucenca dve zastavky, Lucenec jarmocisko (trznica) a zastavka Ladovo. Vybudovaných bolo trinast priecesti, z ktorych jedno bolo zabezpecene zavorami. Stavebne naklady boli vo vyske 627 tisic K. Prevadzka na trati bola zahajena den po jej otvoreni, 19. decembra 1906, kedy zacala riadna doprava na trati. Trat bola budovana pre maximalnu rychlost 40 km/h, stupanie 15 % a najmensi polomer oblúka 225 m. Stavebna dlzka trate bola 8,600 km, prevádzkova 9,400 km. Prevadzku na trati zabezpecovali MAV. Na trat boli postupne napojene viacere vlecky, v roku 1912 v km 2,660 to bola vlecka pre Parny mlyn a v roku 1916 v km 1,345 vlecka tovarne na polnohospodarske stroje v Lucenci. Po vypuknuti prvej svetovej vojny v 1914 bola vybudovana odbocka z priemyselnej kolaje liehovaru pre ucely vojska a vojenskej nemocnice. Pocas druhej svetovej vojny bola trat poskodená, po rekonstrukcii bola do prevadzky odovzdana 9. novembra 1945. Prevadzku na trati zabezpecovali parne rusne MAV radu 377 (po roku 1918 u CSD rad 310.4). Neskor tu na osobnych vlakoch chodili motorove vozne.

Narastajuca cestna doprava prebrala postupne prepravu tovarov a cestujucich. Nizke prepravne vykony boli hlavnym dovodom, ze 28. maja 1967 doslo na trati k zastaveniu osobnej dopravy a nasledne 1. juna 1967 aj nakladnej dopravy. V prevadzke zostali len kolaje v Lucenci, ktore slúzili ako vlecky pre tunajsi priemysel. Okresny národny vybor v Lucenci na ziadost CSD nariadenim c. 460/1976 ulozil Riaditelstvu slovenskych zeleznic v Bratislave likvidaciu zeleznicnej trate.