Na začiatku bolo veľké povstanie
Bolo to najväčšie povstanie proti Habsburgovcom v celých uhorských dejinách. Vládnuci Habsburgovci vtedy viedli dve veľké a nákladné vojny. Jednu s Tureckom o pôvodné uhorské územia a druhú s Francúzskom o svoje postavenie v Španielsku. Krajina bola ekonomicky uštvaná, ľud sa dusil v biede. Preto, keď v roku 1703 preskočila iskra v podobe ohláseného povstania mladého šľachtica Františka Rákocziho II., chudoba sa húfne hrnula pod jeho zástavy. Veď Rákoczi im za víťazstvo sľúbil dovtedy neslýchanú vec – slobodu. Slobodu od nevoľníctva a slobodu Uhorska (Maďari doteraz túto epochu nazývajú „Boj za slobodu“). Prvé roky boli neuveriteľne úspešné. Rákocziho kurucké vojská obsadili takmer celé vtedajšie Uhorsko. No povstalcom postupne dochádzali peniaze. Sľúbená podpora Francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. neprichádzala. Povstalci strácali na sile a vďaka rabovaniu i čoraz viditeľnejšie presadzovaným záujmom šľachty strácali aj podporu ľudu. Po spackanej bitke pri Trenčíne (1708, bojoval v nej aj slávny zbojník Juraj Jánošík) povstanie prudko upadalo a cisárske vojská dobývali späť stratené územia. V tejto situácii sa odohralo v roku 1710 aj obliehanie Levoče. Vynikajúco opevnená Levoča bola ešte obsadená kurucmi, no zvonka bola obkľúčená cisárskym vojskom. Dalo sa očakávať, že sa tu odohrá neľútostný boj o každý kúsok hradieb. No v skutočnosti sa Levoča vzdala bez jediného výstrelu. Brány mesta sa otvorili a povstanie bolo zas o veľký krok bližšie k svojmu koncu. Prečo Levoča nebojovala? Veď mala k dispozícii ohromne obranné hradby, početné a dobre vyzbrojené vojsko a vychýrených vojenských veliteľov? Mnohí si kládli túto otázku a mnohí uverili príbehu, v ktorom hlavnú úlohu hrá rafinovaná zrada krásnej ženy.
Legenda o zradnej kráske
Mladá šľachtičná Juliana Korponayová, rod. Géczyová, mala vtedy niečo málo po dvadsiatke. Spolu so svojím manželom, kuruckým kapitánom Jánosom Korponayom sa v tom čase nachádzala v obliehanej Levoči. Bola vraj taká krásna, že do kostola prichádzala na koči, v sprievode všetkých významných pánov ako posledná, aby čo najviac vynikla jej krása. Jej zvodom neodolal ani vtedajší hlavný veliteľ levočských vojsk generál Ištvan Andrássy, ktorý mal s Júlianou tajný milostný pomer. Júliana údajne zneužila túto jeho náklonnosť, dostala sa ku kľúčom od tajnej chodby a pod rúškom noci vpustila do Levoče cisárske vojská. Kým stihla levočská posádka zareagovať, mesto bolo obsadené a Levoča kapitulovala. Dôvodom tejto zrady bolo Julianine presvedčenie, že povstanie je už aj tak stratené, a že keď si chce pre seba, no najmä pre svojho malého syna Gabriela, zachovať majetky a postavenie, musí urobiť ústretový krok voči cisárskej moci. Toľko hovorí legenda.
Historici: Je to výmysel
Historici tvrdia, že celá legenda je výmysel. Existuje množstvo dokladov o tom, že kapitulácia Levoče bola dlhodobo vyjednávaná a dopredu dohodnutá. Podľa historikov je za vznik legendy o bielej panej zodpovedný maďarský romantický spisovateľ Mór Jókai, ktorý v roku 1885 vydal historický román Levočská biela pani. V tejto fascinujúcej knihe Jókai opisuje príbeh zrady Levoče (hoci inak ako legenda) i následný trpký osud Júliany Korponayovej.
Lenže ...
Je známe, že v čase, keď Jókai prišiel do Levoče, slávny obraz, na ktorom bola na dverách v hradách vyobrazená žena v bielom, prstom vábiaca na vstup do brány, už existoval (môžete ho vidieť v budove starej radnice, je súčasťou expozície múzea). Jókai dokonca opisuje ďalšie vyobrazenia bielej panej, ktoré vtedy v Levoči našiel. Ďalším faktom, ktorý svedči o tom, že niečo podivné Júliana predsa len uskutočnila, je tajomná veta v pamätiach samotného vodcu povstania Rákocziho. Ten píše, že: „ani bomby a delá nedokázali zničiť to, čo sa podarilo jednej falošnej žene“ (Historikom príde tento výrok čudný, viac založený na klamstve a nie na historických faktoch: fakt je, že práve Rákoczi bol podlý povstalec, a preto cisárom nenávidený, nie Juliana. Rákoci chcel si očistiť svoje pošpinené meno tak, že to zvalil na Julianu :-D.). Na základe kontextu je táto osoba stotožňovaná práve s Júlianou Korponáyovou, hoci ju Rákoczi priamo neoznačil v svojom denníku. Zaujímavé je tiež to, že práve ona bola spolu s plukovníkom Du Pres sprostredkovateľom medzi oboma stranami. Čo konkrétne všetky tieto skutočnosti naznačujú, aká bola úloha Júliany Korponáyovej v histórií Levoče, ostáva naďalej nevyriešenou záhadou.
Tragický koniec
Júlianin život sa však kapituláciou Levoče nekončí. Ako všetci vtedajší šľachtici, aj ona sa snažila lavírovať v rytme dejín raz na jednu, raz na druhú stranu, len aby si zachovala pôvodné majetky, či dokonca získala nové. V tomto tanci sa zaplietla, čo sa jej nakoniec stalo osudným. Jej otec, bývalý kapitán Thökölyových vojsk, Žigmund Géczy, bol horlivý uhorský národovec. Údajne sa k Júliane dostali listy pre jej otca od samotného Rákocziho o príprave nového povstania. V roku 1712 prichádza Júliana na hrad Červený kameň navštíviť palatína Jánoša Pálfyho. Pravdepodobne vyšlo najavo jej spojenie s Rákocziho listami a Júliana bola na hrade zatknutá a neskôr súdená za vlastizradu. Zachovalo sa niekoľko jej výsluchov, v ktorých tvrdí, že listy spálila, ale že si z nich urobila nejaké kópie. Júliana chránila svoju rodinu, najmä otca, preto nič neprezradila. Nakoniec nad ňou bol vynesený ortieľ smrti a 25. Septembra 1714 jej na popravisku v Győri sťali hlavu. Dlho sa nevedelo, kde leží jej hrob. Existoval predpoklad, že by to mohlo byť v jej rodnej obci Ožďany. No najnovší výskum Spišského múzea z rokov 2008 až 2010 dokázal, že Júliana bola pochovaná priamo na mieste popravy, v Győri.
|
 EN:
The White Lady of Levoča
The White Lady of Levoča - Júlia Korponayová was born in the village of Ožďany near Lučenec in an aristocratic family. She married an imperial officer and moved to Levoča, an important town of the monarchy then. At that time, Hungary was afflicted by rebellions based on religious conflicts. The imperial soldiers defended fortified Levoča against the rebels led by Count Rákoczi who had a handsome officer, Count Andrássy, in his army. Levoča finally surrendered. In an attempt to wash away their shame, the people of Levoča accused a young captain's wife of letting the handsome Andrássy and his soldiers into the town through a secret gate. This scene, with a young woman dressed in white, was depicted in a painting originally placed at the town fortification walls in the garden of a famous family of Levoča, the Probstners. A well-known Hungarian author, Mór Jókai, based one of his novels on this story, too. To see the painting and a piece of Júlia's dress, visit the museum in Levoča Town Hall. The best preserved original town hall in Slovakia will provide you with an opportunity to find out more about the history of Levoča and the whole region of Spiš.
|