Vitajte v Skalici, tato cache Vam chce priblizit jednu z
historickych pamiatok pamiatok mesta Skalica - mestske hradby.
Uvodne suradnice Vas privedu na miesto, odkial je najkrajsi pohlad
na najzachovalejsiu cast hradieb, dalsie zaujimave miesta su
uvedene ako waipointy. Suradnice samotnej krabicky si musite zistit
sami.
Historia:
Skalica bola povysena na slobodne kralovske mesto v roku 1372,
statut slobodneho kralovskeho mesta jej udelil uhorsky kral Ludovit
I. Sucastou vysad, ktoré ziskala v suvislosti s tymto povysenim
bolo aj pravo budovat mestske opevnenie. Hradby boli dokoncene
okolo roku 1435, povodne boli goticke, neskorsie boli renesancne a
barokovo prestavane. Vstup do mesta zabezpecovali styri brany, z
ktorych najvyznamnejsie boli Holicska brana na juhu a Straznicka
brana na severe mesta - cez mesto prechadzala stredoveka obchodna
cesta, ktora prechadzala tymito dvoma branami.
Hradby boli vybudovane z kamena - poroviteho pieskovca, pri pate
boli hrube cca 180 cm, boli vysoke 8 m, zakoncene ochodzou a
cimburim so strbinovymi strielnami.
Postupom casu sa zacala dolezitost a uloha mestskeho opevnenia
znizovat a hradby zacali od 18. storocia chatrat, cast hradieb bola
uplne znicena. Chatrajuce hradby sa stali zdrojom stavebneho
materialu - kamena, tymto sposobom bola ich cast postupne
rozobrata.
Sucasnost:
Z povodnej dlzky hradobneho muru zostali zachovane priblizne dve
tretiny, pricom v povodnej vyske 8 metrov sa zachovali priblizne v
tretine svojej povodnej dlzky. Zo styroch vstupnych bran zostalo
zachovane len torzo zapadnej brany smerom k Rotunde a Kalvarii.
Trasu hradieb je mozne odhadnut napr. aj pomocou satelitnych
snimok, zachovale casti hradieb su dobre viditelne, pricom zastavba
vo vnutri mesta za hradbami je ovela hustejsia ako mimo nich.
Presnejsie informacie o zachovalych castiach hradieb poskytnu napr.
stranky http://skalica.web-gis.sk/, kde sa v mape po
dostatocnom priblizeni objavi prerusovana klukata ciara, ktora
predstavuje zachovale casti hradieb. Liniu hradieb, ktora sa uz
nezachovala nie je tazke si predstavit a domysliet.
Najzachovalejsi usek hradieb sa nachadza od Frantiskanskeho
klastora po dnes uz neexistujucu vychodnu branu (vid uvodne
suradnice), hradby sa tu zachovali v plnej vyske. V tomto useku
boli hradby zrekonstruovane v 90. rokoch minuleho storocia.
Vzhladom na nedostatok povodneho kamena, ktory sa uz netazi a nie
je mozne ho nikde ziskat, nebolo cimburie zrekonstruovane v plnom
rozsahu, ale len jeho cast smerom ku Frantiskanskemu klastoru.
Posledna rekonstrukcia casti hradieb prebehla v ramci
rekonstrukcie okolia Rotundy v roku 2005, vzhladom na spominany
nedostatok povodneho kamena boli len zakonzervovane zvysky hradieb
a vstupnej brany do dnesnej podoby.
Samotna cache:
Ulohou hladacov bude zistit povodnu dlzku hradieb a plochu
uzemia, ktore svojou existenciou ochranovali. Dostanete dve
cisla:
ab - povodna dlzka hradieb v stovkach metrov, t.j. dlzku
hradieb v metroch zaokruhlit na cele stovky a vydelit cislom 100 -
dvojciferne parne cislo
cd - plocha uzemia za hradbami v hektaroch (zaokruhlene
na cele hektare) - dvojciferne parne cislo
Suradnice:
N 48° 50.(a+2b+c-d)(d-b)(2a-b)
E 017° 13.(2a+d)(b-c)(2d-b)
Samotna cache sa nachadza na pokojnom mieste, v tesnej blizkosti
zachovalej casti hradieb, kde by mal byt dostatocny klud na odlov a
zalogovanie. Na druhu stranu, kazdy cudzi clovek tu vzbudzuje
urcitu pozornost, takze ak by ste si mysleli, ze Vas moze niekto
pozorovat (napr. hrajuce sa deti), tak je mozne uznat log aj bez
fyzickeho zapisu do krabicky, staci poslat mailom vysledne
suradnice a opis predpokladaneho miesta umiestnenia cache.
Upozornenie: Pre odlov cache nie je treba nikam vyliezat
ani nic rozoberat (vid teren).
