STAGE1 - MUZEUM - N48° 35.433´ E 017° 50.288´ - pocet prsnikov nad vstupnou branou do MUZEA = P
STAGE2 - AMFITEATER - N48° 35.458´E 017° 50.368´ pocet lamp v strede hladiska = L
Výpocet : N 48° 35.ABB, E=017° 50.CDD
A=P-1 B=P-6 C=L-3 D=L+6
PARK a jeho centrum
Parková vychádzka vam ukaze zaujimave objekty v centre kulturneho diania piestanskeho mestskeho parku A.Kmeťa. /A.Kmeť - významny slovensky prirodovedec a botanik/. Prejdete sa po parkovej dvojprúdovke a zastanete pri krásnej vezickovej budove
KURSALÓNU - KÚPEĽNEJ DVORANY
v ktorej sídli i Balneologické múzeum.
Nachádza sa v zadnej casti átriovej budovy. Vnútri Kursalónu je jedinecná sála s vysokým stropom a prekrásnou stukovou výzdobou.
Na budovu kursalónu je pekný výhlad i od bronzovej sochy býka, ktorá stojí na mieste po zhorenom malom drevenom miestnom divadle. Vznikol tak priestor pre fontánu s lavickami a masáznym chodníckom. Skús sa vyzut a poprechádzat sa okolo zábradlia po oblých kamienkoch....ved si v kúpeloch a tato masáz je zadarmo:)
Opodial mozete zazriet v bujnej parkovej vegetácii vysoký múr so zabradlím - ruinu
PRÍRODNÉHO AMFITEÁTRA
Tato keska ta zaviedla do kultúrneho centra parku, kde je i tzv. MUSLA - hudobný pavilón, kde bývajú promenádne koncerty a kultúrne vystúpenia speváckych, ci tanecných súborov. Táto stavba nahradila povodný maly zelený drevený altánok, v ktorom muzicíroval mensí kupelný orchester.
Pred pavilónom sa cnie zúfalo zanedbaný kedysi najhrdsí kúpelný dom
Grandhotel Royal (Slovan).
Z jeho veze sa vecermi ozýval trubkový koncert na celé kúpele.
Opodial je socha básnika Adama Trajana z Benesova - prvého ospevovatela kúpelov, vdaka comu sa Piestany zviditelnili vo svete. Názov básne je zvecnená na priecelí Kolonádového mosta :"Saluberimae, pistinienses, thermae"... "Uzdravujúce piestanské kúpele".
Ak by ste sa pozerali smerom k skákajucej - hudobnej fontáne a preniesli by ste sa takmer storocie dozadu, videli by ste vstup z mesta do parku, kde na vysokom podstavci trónila socha SISI, ktorá je teraz dole vo výklenku v stene kúpelného domu IRMA.
Balneologicke muzeum
Vznik múzea je pevne spätý s rozvojom piestanských kúpelov po roku 1889 kedy si ich prenajala od ich vlastníkov Erdödyovcov rodina Winterovcov. V období rokov 1889-1940 ako firma Alexander Winter a synovia, podnik generálneho prenájmu kúpelov povzniesla kúpele Piestany na úspesný podnik medzinárodného významu. Dosiahli harmóniu medzi zvysovaním úrovne kúpelnej liecby a budovaním vyssieho standardu v oblasti ubytovania, sluzieb a zábavy. Takto vznikla aj myslienka prezentovat návstevníkom kúpelov históriu Piestan a okolia. Prvá výstava piestanských národopisných artefaktov v zahranicí sa uskutocnila v múzeu v Brooklyne - casti New Yorku - v roku 1922. Jeho riaditel Stewart Culin ich získal pocas svojich liecebných pobytov v Piestanoch. 21. júla 1928 bola zásluhou bratov Ludovíta a Imricha Winterovcov v Kúpelnej dvorane sprístupnená mensia muzeálna expozícia - "Etnografické" múzeum. Exponáty boli tematicky rozdelené do ôsmich okruhov: flóra, fauna, národopisná keramika, kroje a výsivky, ludová architektúra, slovenské rezby a malby, história a archeológia. 19. marca 1931 bola legalizovaná Piestanská muzeálna spolocnost, ktorej predsedom bol Imrich Winter, tajomníkom správca kúpelov Václav Vlk. .....29. júna 1933 bolo slávnostne otvorené piestanské múzeum v priestoroch Kúpelnej dvorany. Bola to velká spolocenská i kultúrna udalost, propagovaná v ceskoslovenskej i zahranicnej tlaci.
29.jún1933 Imrich Winter slávnostne otvára Múzeum
Kúpeľná dvorana
Impozantná elektická jednoposchodová budova s dvoma átriami situovaná v mestskom parku je kultúrnou pamiatkou a zároven najväcsou zachovanou stavbou z 19. storocia v Piestanoch. Pozoruhodná pôvodná stuková výzdoba a fresky zostali najmä vo velkej sále - Kúpelnej dvorane, ktorá zaberá plochu viac ako 350 m2 a jej výska je 13 metrov. Autorom projektov Kursalonu bol architekt Ignác Alpár a stavebné práce sa zacali v roku 1892. Objekt dal postavit Alexander Winter, nájomca piestanských kúpelov. Kursalon slávnostne otvorili na jar roku 1894. Pri tejto prílezitosti usporiadali Winterovci slávnostný obed a stavba bola posvätená, pricom "pitie a zábava trvali az do rána druhého dna", ako na to spomínal Alexandrov syn a nástupca - Ludovít Winter. Najstarsia známa fotografia budovy pochádza z roku 1895. Kúpelná dvorana sa stala centrom spolocenského zivota. Usporadúvali sa tu koncerty, výstavy, spolocenské i sportové podujatia. Priestory slúzili kúpelným hostom i obyvatelom mesta ako kaviaren, cukráren, vináren, tri jedálne, výcap, dve citárne, miestnost, v ktorej si hostia mohli zahrat na klavíri, dámsky salón. Na prvom poschodí boli izby na ubytovanie kúpelných hostí s pekným výhladom do parku a na rieku Váh. Terasa ozívala najmä v popoludnajsích hodinách. V blízkom hudobnom pavilóne cez sezónu hral symfonický kúpelný orchester, v medzivojnovom období tu bol aj moderne zariadený AMERICAN BAR, kde kazdú noc pri cigánskej hudbe "boli predvádzané moderné tance", ako uvádzajú historické pramene Balneologického múzea v Piestanoch. V apríli 1937 boli priestory zrekonstruované. Renovovala sa velká sála – dvorana ako aj terasa. Menilo sa i vyuzitie jednotlivých castí budovy. V období I. CSR od roku 1928 fungovalo v jednej casti dokonca kasíno.
Amfiteater
Urcite si vsimnete v centre parku okrem hotelu Slovan i dalsiu ruinu - objekt so zaslou slavou - PRIRODNE DIVADLO - LETNÝ AMFITEÁTER.
Piestanský amfiteáter sa nachádza v Mestskom parku - v zóne chráneného pamiatkového územia. Jeho vlastníkom je mesto Piestany. Dnes je ako - tak upravene snad iba pre pamatnikov, hoci by sa toto miesto po nedavnej mensej uprave, dalo este prilezitostne vyuzit.
AMFITEÁTER bol citlivým návrhom, ktorý rátal so zapojením reliktnej zelene pôvodného luzného lesa do novovytváranej architektonicky formovanej hmoty. Autori: M.M. Scheer a J. Rajchl. Objekt v pamiatkovej zóne, navrhnutý na zápis do ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok SR.
Tzv. letné prírodné divadlo (amfiteáter) bolo v Piestanoch slávnostne otvorené v roku 1959. Autormi jeho projektu boli architekti Michal Maximilián Scheer a Jaroslav Rajchl. Stavba bola zakompovaná do okolitej krajiny s dôrazom na zachovanie zelene.
Amfiteáter bol v minulosti dejiskom koncertov a rôznych kultúrnych podujatí. Jeho sláva vsak pominula. Zostal opustený a zabudnutý. Dúfajme, ze jeho priestory opät vyplnia tóny hudby, umenia a kultúry.
Hned po vojne, 21.10.1945 dostali Piestany statut mesta a zaroven svoj prvý Smerný územný plán (SÚP). S ním sa nasmerovala fáza plánovitého rozvoja kúpelného mesta (v období medzi svetovými vojnami usmernovali rozvoj Piestan regulacné plány). Na cele pocetnej skupiny spracovatelov SÚP, ktorý platil v Piestanoch do roku 1973 bol architekt Michal Maximilián Scheer.
Vypracovaniu SÚP predchádzala Scheerova úcast vo verejnej sútazi na Centrum kúpelov (1955), za ktorú získal I. cenu. Nedlho po schválení SÚP - uz roku 1959 - sa stalo kultúrnou udalostou otvorenie letného prírodného divadla - amfiteátra v mestskom parku nedaleko Grand hotela Slovan.
Potesime sa, ked pridate pekné fotografie
Táto keška bola nominovaná na Slovak GeoAwards 2014