Vznik vodovodu súvisí s rozvojom
tažby medi v Španej Doline. Ked v roku 1496 zacalo
hlbenie hlavnej tažobnej šachty Ferdinand, bola
potrebná voda na pohon jej tažných a cerpacích strojov, ktoré
pohánal konský gápel v kombinácii s vodným kolesom. Preto bola
vybudovaná siet jarkov v blízkom okolí, ktoré privádzali k
šachte vodu z miestnych zdrojov. Stavbou nových banských
zariadení a najmä otváraním nových šácht potreba vody
stúpala, takže vodovod bolo nutné napojit na
vzdialenejšie zdroje vody. Podla historických dokladov v
roku 1639 siahal už po osadu Buly na Donovaloch (mal
dlžku 13,6 km) a v roku 1764 až pod severné úbocia
Prašivej do Pustej doliny. V tejto vrcholnej fáze dosahoval
vodovod dlžku 35,4 km a s bocnými rozvodmi, prípojkami a
rozvetveniami meral až 42 km. Technická konštrukcia
vodovodu bola pomerne jednoduchá a vysoko funkcná. V zložitom
teréne bol vybudovaný chodník šírky 2,5 - 3,0 m. V nom
bližšie k svahu, v zahlbenine, alebo na podložkách
boli uložené vzájomne zacapované drevené žlaby (asi 8 m
dlhé). Múrikmi, jarkami i zárezami bol vyrovnávaný zvlnený terén.
Na zimu sa žlaby zakrývali drevenými krytmi a zasypali lístím,
aby voda nezamrzala.
 Voda
vodovodom prúdila pomerne rýchlo, spod Prašivej sa do
Španej Doliny dostala za približne dve a štvrt
hodiny. Pozoruhodný bol i prepravný výkon vodovodu, ktorý
predstavoval asi 70 - 100 litrov za sekundu na distribucné miesto v
sedle Dolný Šturec, odkial sa voda rozvádzala k jednotlivým
banským prevádzkam. Návštevné miesto Izbica je vdaka
zachovanému pôvodnému kamennému múru ojedinelá lokalita na trati
vodovodu - dnes na múre leží replika dreveného žlabu.
Vodovod slúžil potrebám cloveka štyri storocia. Skoncil
svoju cinnost v roku 1906, kedy definitívne zanikli
španodolinské bane.
|