SK:
POZOR! Pri hľadaní v žiadnom prípade nemanipulujte s technickým zariadením objektu! Skrýša využíva prírodné maskovanie. Vymieňajte iba predmety súvisiace s armádou, prípadne turistikou a kempovaním! V prípade záujmu o prehliadku, dohodnite si prosím návštevu so správcom p. Horníkom cez pracovné dni po 17-tej hodine a cez vikendy počas celého dňa a to buď mailom (om3cu@centrum.sk) alebo telefonicky na 0948 942502. Ale ak uvidíte viať na mieste bunkru slovenskú zástavu (v popoludňajších hodinách), neváhajte zaparkovať svoje auto pri neďalekej autobusovej zastávke a navštíviť túto jedinečnú expozíciu okamžite.
Ďakujem
EN:
WARNING! Do not manipulate with the technical equipment of the object! The hiding place uses natural camouflage. Change only items related to the army, hiking and camping!
Thank you
If you are interested in the tour, please arrange a visit with the owner Mr. Horník during business days after the 17th hour and over the weekends throughout the day either by mail (om3cu@centrum.sk) or by phone at 0948 942502. But if you see slovak flag on the bunker (in the afternoon), do not hesitate to park your car at a nearby bus stop and visit this unique exposure.
Thank You
SK:
Jedná sa o prefabrikovaný object typu UŽ-6, ktoré boli zaradené v rámci pozorovacích stanovíšť zriaďovaných za účelom zisťovania chemického a jadrového napadnutia v prípade vojnového konfliktu.
UŽ-6 čiže ženijný úkryt radu 6 je typizovaný objekt vybudovaný z ženijných železobetónových dielcov (rámov), čiastočne zapustený pod úrovňou okolitého terénu. Existuje niekoľko variantov tohto typu stáleho opevneného úkrytu. Spoločné a určujúce sú pre všetky typy unifikované stavebné prvky, ako armované betónové rámy, tak pancierové časti (poklopy, dvere, rúry komínčekov).
Bunker bol vybudovaný v lete 1971.
História
Na začiatku 60. rokov vrcholilo zamorenie ovzdušia v Európe spadom rádioaktívnych izotopov, zapríčineným podzemnými i pozemnými testovacími jadrovými výbuchmi na západnej aj východnej strane železnej opony. Kým predtým bola meranie zabezpečované len selektívne jednotlivými civilnými rezortmi (Civilná obrana), potom, medzi rokmi 1962 - 1963, vznikla z podnetu chemického vojska centralizovaná sieť určená primárne na sledovanie rádioaktívnej záťaže na území ČSSR. Úkryty boli budované ženijnými jednotkami príslušných útvarov prevažne na miestach s dobrým rozhľadom na pravdepodobné ciele útokov. Ich výstavba prebiehala od prvej polovice šesťdesiatych rokov až do rokov sedemdesiatych. Na povrchu bol vždy blízko okop pre obrnený transportér, vlastný objekt postráda akékoľvek pozorovacie priezory a slúžil len ako pracovisko veliteľa družstva chránené pred vonkajšími vplyvmi, v prípade jadrového výbuchu aj pre pohotovostné ukrytie všetkých členov mužstva. Objekty TRHS boli deaktivované začiatkom 90. rokov, väčšina z nich v súčasnosti chátra.
Konštrukcia UŽ-6a
Na povrch vystupujú dve trubice - komínček vykurovacej súpravy a komínček nasávania ventilátora. Podlaha objektu leží 210 centimetrov pod niveletou okolitého terénu (ideálne, reálne je však híbka závislá na híbke a stupni ťažiteľnosti miestnej zeminy a tiež na predpokladanom stupni ohrozenia nepriateľom), každý objekt je naviac prekrytý približne jeden meter hrubou vrstvou zeminy (onen príslovečný "kopček ", charakteristický pre objekty UŽ-6). Dovnútra sa podľa konštitúcie terénu vstupuje po niekoľkých schodíkoch k vonkajšiemu plechovému poklopu kryjúcemu vyústenie prístupovej chodbičky. Chodbou sa zostupuje po ďalších piatich schodoch na úroveň podlahy úkrytu a nasledujú protitlakové dvere typu ZDV-2 z 5mm plechu a hneď v ďalšom priečnom ráme sú usadené prvé z troch protiplynových dvierok, ZDV-6/I. Za nimi sa v zalomení chodbičky nachádza výklenok na uloženie materiálu, suché WC a lievikovitý pisoár vyústený do trativodu pod podlahou. Vo všetkých zárubniach sú v oboch horných rohoch ponechané káblové prestupy utesnené vazelínou. Po spomínanom bezpečnostnom zalomení chodbičky nasledujú druhé a tretie plynotesné vrátka ZDV-6 /I a žDV-6/II (1 mm plech) v rozostupe 150 cm, medzi ktorými sa nachádza protiplynová dekontaminačná predsieň s asanačným zariadením, ktoré umožnia bezpečný prechod zo zamorenej vonkajšej atmosféry do hlavnej miestnosti o pôdoryse 185x600 cm a výškou 200 cm. Tu bolo pracovisko veliteľa družstva, vybavené rádiostanicou, automatickým signalizátorom otravných látok AS-67, ochrannými odevmi a zásobami pre niekoľkodňovú izoláciu. Vnútri úkrytu bola tiež uložená osobná výstroj mužstva. úkrytová miestnosť bola s vonkajším pozorovacím stanovišťom v zemnom okope (tam bol umiestnený veliteľský ďalekohľad TZK, druhý AS-67 a chemický preukazník) spojená pomocou linkového telefónneho kábla. V zadnej stene miestnosti je potom ešte ľahko prebúrateľná tehlová stena prielezu do šachty núdzového východu.
Základnou organizačnou jednotkou TRHS bolo družstvo (minimálne v zložení 6 +1). Družstvo z určeného stanovišťa monitorovalo parametre jadrových výbuchov, úroveň radiácie, koncentrácie bojových otravných látok, vykonávala meteorologické merania v nízkych vrstvách troposféry a vysielalo vo vopred určených trasách a intervaloch trojčlennú automobilovú radiačnú hliadku na vytýčenie zamorených zón. Všetko vnútorné vybavenie úkrytovej miestnosti inštalovali príslušníci družstva až pri aktivácii objektu (v čase mieru bol vstup objektu prekrytý prefabrikátovými doskami alebo plechovým poklopom a dvere zapečatené, uvedenie objektu do bojovej pohotovosti bolo otázkou niekoľkých hodín). Pri zaujatie pozorovacieho stanovišťa mužstvo najprv aktivuje priľahlý úkryt UŽ-6, naskladní chemický a zdravotnícky materiál, ženijné náradie, osobné zbrane a muníciu, inštaluje dve oceľové (alebo drevené*) skladacie palandy, stôl so stoličkami, filtroventilačnú súpravu , vykurovaciu súpravu a jednoduchý vešiak na ochranné obleky, prichytený ku stene. Súčasne s naskladňovaním časť družstva vonku vykonáva prístupový zákop k pozorovaciemu okopu.
Súčasnosť
Vďaka láske k spojovacej technike a k vojenskej histórii ako takej a stovkám hodín prác na revitalizácii stavby sa podarilo objekt s kódovým označením "UŽ-6a več 5270" sprístupniť verejnosti. Pán Miroslav Horník v súčinnosti s ďalšími osobami vytvoril v bunkri minimúzeum bunkrov TRHS a spojovacej techniky ČSLA. Všetky exponáty pochádzajú z jeho súkromnej zbierky. Múzeum je prístupné po dohode s pánom Horníkom cez pracovné dni po 17-tej hodine a cez vikendy počas celého dňa a to buď mailom (om3cu@centrum.sk) alebo telefonicky na 0948 942502. Ale ak uvidíte viať na mieste bunkru slovenskú zástavu (v popoludňajších hodinách), neváhajte zaparkovať svoje auto pri neďalekej autobusovej zastávke a navštíviť túto jedinečnú expozíciu okamžite. Vstupné do objektu sa neplatí, avšak symbolickému dobrovoľnému príspevku sa nikto nebráni:-) Pre tých, ktorí nemali to šťastie a pri hľadaní kešky sa nedostali dovnútra, prikladám aspoň zopár záberov z interiéru.
Zdroje:
p. Miroslav Horník
www.forum.valka.cz
www.trnavskyhlas.sk
www.fortifikace.net