Keska je
venovana SENICKYM KASARNAM, ktore sa nachadzali
nedaleko pamatnika druhej svetovej vojny, ku ktoremu vas dovedie
GPS poloha. Momentalne objekt kasarni armada uz nevyuziva, boli
prevedene na mesto. Niektore budovy boli predane, ine chatraju. Na
kasarne sa pomaly zabuda. Posledni vojaci odisli 11.6.2004. V parku
sa nachadzalo delo na podstavci, ale bolo odstranene. Ako deti sme
tam vyliezali a hrali sa na nom.
Prisahame pri vsetkom, co je nam svate a v plnej zhode so
svojim svedomim a presvedcenim, ze budeme poslusní prezidentovi a
vlade republiky Ceskoslovenskej a vsetkym svojim velitelom,
prezidentom a vladou ustanovenymi ...tak sa zacinala prisaha
prvych vojakov senickych kasarni, bolo to v dobe, kedy republika
stala na prahu novej svetovej vojny, kedy sa rozhodovalo o jej
dalsom osude. Nasledovalo dlhe obdobie, ktore zmenilo osudy obcanov
tejto republiky. V tejto mozaike dejin najdeme i senicke kasarne.
Vystriedalo sa tu velke mnozstvo vojakov zakladnej sluzby,
praporcikov, dostojnikov a obcianskych zamestnancov, tu vznikali
priatelstva, pracovne a sportove kolektivy a tiez aj celozivotne
lasky. Cez branu kasarni preslo velke mnozstvo mladych chlapcov,
mnohi z nich v Senici a na okoli zostali natrvalo. Na spatne sa
postupne zabuda, zostavaju len pekne spomienky, casom sa zmenil aj
vyzor kasarni, to povodne zostalo na dobových fotografiach a v
nasich mysliach.
Kasarne boli postavene v ramci dolezitych investicnych akcii mesta
minuleho storocia spolu s najomnym domom pre vojenskych gazistov
(budova Zahorskej kniznice).
Obecne zastupitelstvo rozhodlo o stavbe kasarni 3.juna 1936, mali
sluzit jednemu pesiemu praporu. Ziskanie vojenskej posadky do mesta
sa pokladalo totiz v tej dobe za prestiz z hospodarskeho a
spolocenskeho hladiska, malo pozdvihnut vyznam mesta a na isty cas
tiez vyriesit otazku zamestnanosti v meste. Stavat sa zacalo koncom
roka 1936. Prva posadka bola ustanovena v roku 1938 a Senicania ju
na cele so starostom Samuelom Mitackom privitali na vlakovom
nadrazi 12.februara 1938. Po pesom pochode vojakov na namestie mal
prihovor Dr.Hrabovec - okresny nacelnik a za posadku jej velitel
pplk. Alojz Kane (nar. 1893). Posadku tvoril II. samostatne
operujuci prapor 33. pesieho pluku, ktory vznikol pri unifikacii v
oktobri 1920 zlucenim 33. pesieho pluku talianskych legii (vznikol
26.4.1918), 73. pesieho pluku (vznikol 1860 v Chebe) a 6.
streleckeho pluku (vznikol 1889 v Chebe), na zaklade vynosu MNO
c.j. 5700-org. 1919. Plukovne velitelstvo 33.pesieho pluku s
velitelom plk.gst. Eduardom Horakom (nar.1887), a priamo
podriadenymi rotami s III. praporom sidlilo od 13.2.1938 v Sastine,
jedna rota v Strazoch, I. prapor Cerova-Lieskove, nahradny prapor v
Novom Meste nad Vahom (dolne kasarne). Podliehal velitelstvu
4.pesej brigady, od januara 1938 velitelstvu 2.divizie a od
februára 1938 velitelstvu 15.divizie. Kedze este nebola kolaudacia
Pechotnych kasarni, vojaci byvali v roznych budovach v meste a
medzi inym aj v telocvicni Sokolovne, kde uz 17. februara prebehlo
zoznamovanie Senicanov s dostojnickym zborom a 7.marca sa
uskutocnila na namesti vojenska prehliadka. 23.septembra bola
vladou nariadena mobilizacia prvej zalohy na obsadenie hranic
republiky, 25.9. bolo prevzatie koni od civilneho obyvatelstva v
Senici a v Sastíne. V tejto dobe prebera docasne velenie I. praporu
mjr.Sirica, prapor ma stanovisko v Moravskom Svatom Jane, kde ma za
ulohu ochranu statnej hranice od Dynburgu (Suchohrad) po ustie Dyje
do Moravy. Postupna demobilizacia zacina 16.novembra a vojsko byva
docasne aj v Obecnej ludovej skole, obecnom dome (kastieli) aj po
sukromnych domoch. 17.novembra sa vojsko zacina stahovat do novych
kasarni, kolaudacná komisia sa pochvalne vyjadrila o prevedených
pracach. 6.decembra po dokonceni demobilizacie, sa do kasarni
nastahoval pluk s podriadenymi rotami, II. a III. praporom, I.
prapor sa presunul 14.12.1938 do Modry. Asi 600 muzov obsadilo
kasárne avsak este aj v tejto dobe niektore sucasti boli ubytovane
miestnostiach obce. 14.marca 1939 vznikol Slovensky stat, 18.3.1939
prichadza nemecke vojsko na Slovensko a obsadzuje cele Zahorie. V
Senici zostava jedna motorizovana stotina, ktora sa ubytuje v
budove mestianskej skoly, po tyzdni prechadza do kasarni, odkial je
uz nase vojsko vystahovane a presunute do Trnavy, svoju existenciu
33. pluk ukoncil v lete 1939 reorganizaciou pechoty novovytvorenej
Slovenskej armady. Zacína sa vojnova etapa. 2.aprila Nemci vztycuju
na Senickom namesti nemecku vlajku, 13.aprila odchadzaju z kasarni
a tieto nechavaju nestrazene, od 14.aprila 1939 ich zacina strazit
HG, po tyzdni sa Nemci vracaju spat. Od 1.12.1939 tu mala sidlit aj
slovenska pohranicna rota, ale do konca roku to bol iba velitel a
5-6 muzov. Koncom roka kasarne obsadzuje nemecky pesi prapor v
pocte 800 vojakov. 29.januara 1942 odovzdala obec Senica svoje
kasarne do vlastnictva MNO po stranke dispozicneho prava,
ministerstvo prebera s majetkom vsetky tazby a dlzoby vztahujuce sa
na kasarne. Zaciatkom decembra 1943 sa do kasarni nastahovalo
nemecke protilietadlove delostrelectvo. V tomto roku boli postavene
vsetky Delta baraky a oplotenie. 8.januara 1945 odchadzaju niektori
nemecki vojaci na front, zaciatkom aprila su Nemci este v
kasarnach, avsak 7.aprila 1945 Cervena armada oslobodzuje Senicu,
obsadzuje kasarne, kde zriaduje nemocnicu. Letectvo bolo usadene na
Kaplinskom poli, kde bolo vybudovane polne letisko. Cs.vojaci
(II.prapor pesieho pluku 23) su ubytovani v obecnom kastieli,
29.septembra tu doslo k vybuchu uskladnenych nabojov, traja vojaci
zhoreli pri vybuchu a stvrty zomrel na druhy den. 29.12.1945 odisli
zo Senice takmer vsetci sov.vojaci, v kasarnach zostal len mensi
pocet nemocnych. Druhuho februara 1946 odisli aj poslední vojaci,
kasarne obsadzuje definitivne cs.vojsko a su pomenovane na Kasarne
M.R.Stefanika. Do roku 1946 tu bola umiestnena aj docasna
invalidovna pre cs.vojakov. V povojnovych rokoch kasarne obyvaju
vacsinou delostrelci, toto vojsko vzniklo v CSR ako druh zbrane
brannej moci 1.aprila 1920 v ramci unifikacie brannej moci na
zaklade vynosu Ministerstva narodnej obrany, cj.50.572-org.1920.
Bolo oznacene za jednu zo styroch hlavnych zbrani brannej moci,
jeho zakladna organizacia bola stanovena 15.jula 1920 na zaklade
vynosu Ministerstva národnej obrany, cj. 52.020-org.1920, tvorilo
ho lahke delostrelectvo, hrube delostrelectvo, tazke a specialne
delostrelectvo, pricom aa do januara 1923 sa rozdelenie objavovalo
v nazvoch jednotlivych vojskovych telies. V roku 1945 dochadza k
vytvoreniu Velitelstva delostrelectva v ramci Hlavneho stabu. V
Senici prichadza k castemu striedaniu vojskovych telies, 1946-1947
tu posobi delostrelecky pluk 101. Pocas reorganizacie
delostrelectva k 1.10.1947 je precislovany na delostrelecky pluk
110 v novej posadke Trencin, jeho II.oddiel je v rokoch 1947-1948 v
Senici, tiez tu je dislokovany od roku 1946 do roku 1950
delostrelecky oddiel 259 (259.delostrelecky oddiel 1945 - 1946
Nitra). Od roku 1948 je tu aj I.oddiel 9.delostreleckeho pluku do
roku 1949. Pre odbremenenie od dlhov sa mesto rozhodlo odovzdat
kasarne statu s ucinnostou od 1. januara 1949, samotne odovzdavanie
kasarni vsak viazlo pre nedoriesenie uhrady dlhov. V rokoch 1950
postavená kuchyna, 1950-1951 tu posobi 7.pesi pluk Tatransky
prestahovany z Nitry. Rozkazom NS 2.Voj.okruhu Trencín c.j.
0010443-0-1951 zo 7. septembra 1951 sa premiestnuje 6.tazka
delostrelecka brigada dnom 25.9.1951 do posadky Senica z mierovej
posadky Kezmarok a Podolinec, material z VVT Lest. Velitelom bol
plk.Belansky Leopold (neskor mjr. del. Stary Rudolf). Z dovodu
malej kapacity ubytovacich priestorov sa MDO presuva 16.10.1951 do
posadky Pezinok. 1952 postavena budova doz. autoparku, automobilne
dielne, 1953 – remizy autopark. Velitelom v rokoch 1953
– 56 pplk. Jan Benes. 6.tazka delostrelecka brigada posobi v
Senici do 1.10.1956, kedy je premenovana na 312.tazku delostrelecku
brigadu a je podriadena velitelstvu 6.delostreleckej divizie
Holesov, ktorá je podriadena 2.VO. Sklada sa z troch oddielov 152mm
húfnic. 1.10.1958 je reorganizovana na 3. delostrelecky pluk, stava
sa sucastou 3. motostreleckej divizie v Kromerozi, prebera nazov
Liptovsky po zrusenom 3. delostreleckom pluku v Bzenci, ma styri
oddiely 122mm hufnic. Velitelom 1.do bol kpt. Tvrdy Augustin a jeho
velitelia baterii npor. Sykora Jaroslav a npor. Kolena Stefan, vel.
velitelskej caty npor. Lehuta Jan. 1959 - postavena budova
dozorneho vchodu, vybudovane nastupiste, 1960 - prevedena pristavba
nabijacej stanice. Roku 1961 je redukovany na dva oddiely, jeden
oddiel 122mm hufnic a jeden raketometny oddiel 130mm. 1962 -
vybudovane osvetlenie, 1963 – spevnene plochy autoparku. V
roku 1963 je doplneny o dalsí oddiel 122mm hufnic a bateriu 100mm
protitankovych kanonov. V roku 1964 navstevuje kasarne armadny
general Ludvík Svoboda. 1964 – postavena budova skladu NZ. V
roku 1967 je hufnicovy oddiel prezbrojeny na 152mm hufnice a
protitanková bateria sa rozrastla na oddiel. 21.augusta 1968 prisli
od Jablonice sovietske vojska, stab sa usadil v budove MsNV a
vojska s technikou sa utaborili pri Bazantnici. Dozorneho utvaru
vykonaval pplk. Kasak, ktory sovietskych vojakov nepustil do
kasarni. V suvislosti s redislokaciou 13.td na Slovensko do
Topolcian, doslo k odovzdaniu pluku dna 31.10.1968 do jej zlozenia,
dochadza tiez k zruseniu oddielu 100mm protitankovych kanonov. V
roku 1969 až 1976 sa stava velitelom pluku plk.Pavol Dano,
ktory predtym posobil u pluku ako nacelnik stabu (vo funkcii ho
nahradil pplk.Platenka). V 1972 bol raketometny oddiel prezbrojeny
na 120mm raketomety, vzhladom k prechodu 13.td na typovu
organizacnu strukturu, bol odobrany zo zlozenia pluku k 1.9.1979, a
jeho miesto zaujali 2 oddiely 122mm hufnic. V roku 1983 sa
uskutocnilo prezbrojenie oddielu 152mm tahanych hufnic na 100mm
protitankove kanony, ktore v roku 1986 boli nahradene 152mm
samohybnymi kanonovymi hufnicami. 1984 - su postavene ESO
pristresky. 21.juna 1985 je v kasarnach odhaleny pamatnik
1.cs.armadneho zboru od akad. sochára J. Kadleca. 1987 –
Prevedena pristavba Vojenskej spravy budov. 1988 – Postavene
budovy v novom autoparku. V oktobri 1991 reorganizacia na 2.
oddiely 152mm Shkh vzor 77 a jeden oddiel 122mm RM vz.70. Dna
31.10.1991 bol 3.dp precislovany na 13. delostrelecky pluk a
1.1.1993 vznikom Slovenskej republiky sa stava sucastou ASR do 30.
9. 1995 kedy je reorganizovany na 1. delostrelecku brigadu a
podriadeny 1.az Topolcany do 31.3.2000 kedy je zrusene velitelstvo
1.az a na jeho baze vznika 1.4.2000 Velitelstvo domobrany, do
ktoreho prechadza 1.4.2000 1.del.brigada ako delostrelecka brigada.
30.9.2002 bolo Velitelstvo domobrany zrusene a s nim aj
delostrelecka brigada.
Davajte pozor, lebo okolie navstevuju ludia s
domacimi milacikmi, na lavickach posedava mladez, mamicky s detmi,
ale aj dochodcovia, aby vas neodhalili. Kesku vratte na povodne
miesto a dobre uzavrite !! Doneste si pero na zapis do logu, v
keske nie je.
Ak mate zazitky, historicke fotky zo SENICKYCH KASARNI, prosim
pripojte ich do logu.
Nastivte nase
dalsie kesky:
SNP u Rehusov (2.0/1.5) , SENICKE KASARNE (1.5/1.5)
Studnicka ANICKA (2.0/4.0), Vrch PECKOVA (2.5/2.5), STARY HRAD (3.0/4.0)