Už je to snád aj 100 rokov odvtedy, co
mesto Košice dalo vybudovat pohodlný chodník traverzujúci po
svahu nad Cermelským údolím na jeho slnecnej strane. Nic lepšieho na romantické podvecerné
prechádzky! Pamätníci ho volajú
Krieblovým chodníkom. Košický rodák JUDr. Edgar Kriebel
(1871-1938) bol významným mestským cinitelom, ktorý pôsobil aj vo
viacerých športových spolkoch, osobne sa zaslúžil napr.
o udomácnenie sánkárskeho
športu... (viac pozri: Mária Mihóková: Slovník
košických osobností 1848-1918, ŠVK, Košice
1995).
Pri pôvodnom nástupe na chodník bývalo kedysi malé
odpocívadlo a výdatná studnicka s chutnou studenou vodou,
ktorú, žial, cestári už zasypali. Aj zaciatok chodníka na
konci parkoviska za Baránkom už surovo ohlodal nielen zub
casu, ale najmä rozširovanie údolnej vozovky, ale nebojte sa
ním pustit, povedie Vás až po Vrabcie skaly. Cestou
križujete strmé roklinky s obcasnými potôcikmi, zachovali
sa aj 3 mostíky (z pôvodných 4). Súradnice vás privedú k
rázcestiu (tu keška nie je!), odkial odporúcam pokracovat
dolnou cestou (za zákrutou uvidíte preco) a až neskôr sa
vybrat priamo za šípkou.
Na
viacerých miestach pri chodníku vystupuje na povrch sivá,
sivozelená, niekedy až zelená hornina s hodvábnym
leskom – fylit. Z tejto bridlicovitej jemnozrnnej
horniny s doskovitou odlucnostou boli postavené stredoveké
Košice. Starých opustených kamenolomov je naokolo (a rovnako
aj na bankovskej strane Cermelského údolia) dost. (Kúsok fylitu som
dala aj ku keške.)
Niekedy v polovici minulého storocia postihol
asi 100 m dlhý úsek chodníka masívny zosuv pôdy, vyvrátilo aj vela
stromov a dost dlho sa týmto úsekom doslovne preliezalo, aj to
tažko. Trvalo celé desatrocia, kým si tvrdohlaví turisti
prešlapali v neschodnom teréne opät nový chodnícek.
Svah je dnes už pevný, ale nedaleko tohto miesta (najmä
povyše chodníka) môžete dodnes vidiet nezacelené
trhliny, stopy po (ne)dávnom odtrhu a zosuve.
Tu – tam leží cez cestu nejaký
vyvrátený hrubý kmen, musíte ho preliezat, lebo túto cestu nik
neudržuje, nie je to znacený chodník (dokonca nie je ani na
mapách!). Snád preto o nom cyklisti nevedia (okrem
kešerov), takže môžete svojho štvornohého
milácika smelo pustit z vôdzky.
Kto chce nájst kešku, musí vyriešit nasledujúcu
úlohu:
Na ocíslovaných obrázkoch (císlo je zároven príslušné
x) je niekolko dnes
už menej známych plemien madarských pastierskych psov.
Priradte ku každému obrázku správny názov plemena
z ponúkanej množiny, takto dostanete
príslušnú hodntu y.
|
y =
?
(údaje pre psa/sucku)
Výška 70/65 cm, hmotnost okolo 50 kg, biely
kožuch.
Mimoriadne odolný a húževnatý pastiersky pes a zároven
spolahlivý strážca, zbytocne nešteká a je schopný
ubránit stádo aj pred dravcami, dredovitý kožuch má ako
brnenie. |
|
y = ?
Výška 39-45/ 36-42 cm, hmotnost 13-15/10-13 kg, kožuch
cierny, sivý, zriedkavejšie biely. Srst slúži v
zime aj v lete ako úcinný termoregulátor, pes málo pije.
Temperamentný a inteligentný pastiersky pes, vyžaduje
aktivitu, má vrodené a používa aj prvky východných bojových
umení. |
|
y =
?
Výška 43-45/40-42 cm, hmotnost 12-13/10-11 kg, kožuch
cierny alebo niektorý odtien sivej, ale musí byt jednofarebný.
Ucenlivý a temperamentný pastiersky pes s nevycerpatelnou energiou,
rád šteká, vie sa postarat o stádo aj o seba a priam miluje
všetky športy. |
|
y =
?
Výška 38-47 cm, hmotnost 8-13 kg, kožuch cierny, ale sú
aj iné farebné odtiene. Odolné zdravé plemeno, patriace podla
dobových ilustrácií k najstarším pastierskym psom v Európe.
Nebojácny dravý pes, vždy pripravený nadšene
spolupracovat pri každej aktivite. |
y |
plemeno |
|
y |
plemeno |
1 |
bucovina |
|
7 |
mudi |
2 |
cuvac
|
|
8 |
pudlík |
3 |
kuvasz |
|
9 |
puli |
4 |
foxteriér |
|
10 |
pumi |
5 |
mioritic |
|
11 |
špic |
6 |
komondor |
|
12 |
vyžla
(stavac) |
Vypocítajte parametre a, b, c, d :
a = x1 * y1
b = x2 * y2
c = x3 * y3
d = x4 * y4
(overenie správnosti:
a + b + c + d = 82)
Kešku nájdete na súradniciach:
N 48°45.(a/3)(c-d-2)(b/18)
E 021°13.(c/15)(d-b-9)(a+1)
Poznámka na záver:
V minulosti boli plemená psov na obrázkoch
dobre známe aj u nás. Z nich vari najviac
rozšírený bol pes z obr. 2, ale pastieri si velmi
cenili aj ostatné plemená.
Nezabudnem na SUPERštena z plemena na
obr. 3, ktoré som pred mnohými rokmi obdivovala (a trocha aj
závidela) pri huculských koníkoch na Muránskej planine. Jeho gazda
– pastier si ho osobne prepašoval z Madarska,
riskoval nocný ilegálny (za socializmu) prechod hraníc, aby získal
štena zo zarucene „dobrého chovu bez rodokmenov“
od kolegu pastiera (dorozumel sa s ním len posunkami, ale
„pastier pastierovi rozumie“, povedal). To štena
akoby hovorilo siedmimi recami, aj ked vlastne vôbec nerozprávalo
a pracovalo za 7 ludí ...
Budem rada, ak táto keška prebudí
váš záujem o osvedcené zdravé plemená havkácov
z našich ci susedných regiónov (namiesto súcasných
chúlostivých a drahých extravagantných módnych
trendov).
V keške sú 2 logbooky, jeden pre geopanstvo (so psom aj
bez neho), druhý pre geopsov (vlastných ci požicaných), ktorí
prišli ku keške. Prosím, aby ste k logu na
internete priložili aj fotku geopsa, co vás sprevádzal.
V keške je zopár malých „psích kúskov“ na
výmenu, prosím aby ste rešpektovali a zachovali toto
zameranie.