Poznate nasu slnecnu sustavu? Mystery Cache
Poznate nasu slnecnu sustavu?
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(small)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Keska bola vytvorena pri prilezitosti 50.vyrocia prveho cloveka vo vesmire presne 12.4.1961, ktorym bol JURIJ ALEXEJEVIC GAGARIN (1934 - 1968) to vie asi kazdy obyvatel planety ZEM. Ale ako ste na tom so znalostami nasej slnecnej sustavy? Poznate vsetkych nasich susedov? Keska je tematickeho zamerania a je venovana astronomii.
Vsetky hviezdy, ako aj Mesiac a planety v priebehu noci putuju po oblohe od vychodu na zapad. Na juhu dosahuju svoju najvacsiu vysku nad obzorom, kulminaciu. Tento zdanlivy pohyb je dosledkom rotacie Zeme: nasa planeta sa otoci okolo svojej osi raz za 23 hodin a 56 minut. Na tom je zalozene striedanie dna a noci. Rotacna os Zeme ukazuje na dva oproti sebe leziace body na oblohe: severny a juzny nebesky pol. V blizkosti severneho nebeskeho polu sa nahodou nachadza pomerne jasna hviezda: Polarka. Okolo nej hviezdy vykresluju viac ci menej dlhe kruhove obluky.
Kazdu noc hviezdy vychadzaju o styri minuty skor ako predoslu. Od jedneho do druheho vecera sa nestane vobec nic zvlastne, ale v priebehu mesiaca sa tento posun nazbiera na dve hodiny. Napriklad hviezdy, ktore su vecer v maji tesne nad obzorom, su v juni v rovnakom case viditelne vyssie. Tento posun vznika v dosledku toho, ze Zem obieha okolo Slnka. V priebehu roka preto na oblohe vidime v rovnakom smere v tom istom case vzdy ine hviezdy. Na zaklade tohto dovodu sa delia suhvezdia na jarne, letne, jesenne a zimne. Po roku sa vzhlad oblohy znova opakuje, pretoze dvojhodinovy posun za kazdy mesiac za rok nascita na jeden cely den. A hra sa moze zacat odznova.
Uz pred tisickami rokov ludia spojili napadne rozostavenia hviezd do obrazov – suhvezdi – a vacsinou im priradili mytologicky vyznam. Hviezdy, ktore ludia zaradili do suhvezdi, nemaju navzajom nic spolocne, pretoze su od nas v uplne rozdielnych vzdialenostiach. Casom bola cela obloha bezozvysku rozdelena na 88 suhvezdi. Sucasna plocha suhvezdia zodpoveda jednotlivemu obrazcu alebo nejakej postave. Najjasnejsiu hviezdu suhvezdia volame hlavna hviezda, pricom casto ona a aj dalsie jasne hviezdy maju vlastne mena. Roku 1603 oznacil Johann Bayer hviezdy suhvezdia systematicky greckymi pismenami, od najjasnejsej (alfa) po najslabsiu (omega). Nie vzdy dodrzal poradie podla ich jasnosti. Okrem toho existuju aj rozne ine oznacenia hviezd, vacsinou cislom alebo kombinaciou cisel a pismen. Galaxie, hviezdokopy alebo hmloviny su zaregistrovane v roznych inych zoznamoch (takzvanych katalogoch). Najznamejsim z nich je Messierov katalog ( so skratkou M) z 18.storocia. Neskor nasledovali dalsie, napriklad New General Catalogue (NGC) alebo Index Catalogue (IC). Velke suhvezdia, ako napriklad Orion alebo Velka medvedica, padnu do oka hned. Ine suhvezdia zas obsahuju len malo jasnych hviezd alebo nikdy nevystupia dostatocne vysoko nad obzor, preto sa daju najst ovela tazsie. Dnes platne suhvezdia boli medzinarodne uznane az roku 1930. Pohlad na suhvezdia sa zasadne zmeni kazde tri mesiace. Suhvezdia, ktore boli na vychode, vidime nad juhom, tie povodne nad juhom najdeme na zapade a suhvezdia zo zapadu medzitym zapadli.
Ked si predstavime Zem v priestore obklopenu nebeskou sferou, tak sa zemsky rovnik da premietnut na nebesku klenbu. Tento kruh, ktory deli nebesku sferu na dve polovice, sa nazyva nebesky rovnik. Nad nim je severna pologula oblohy, pod nim juzna. V priebehu jedneho roka sa z nejakeho miesta mimo zemskeho rovnika da uplne cela vidiet len jedna polovica oblohy a druha iba ciastocne. Ak sa postavime na zemsky pol, vidime presne len polovicu oblohy. Hviezdy sa tu pohybuju po drahach rovnobeznych s horizontom a nikdy nezachadzaju pod obzor. Taketo hviezdy sa nazyvaju cirkumpolarne. Pri ceste od polu k rovniku pocet cirkumpolarnych hviezd klesa. Zname cirkumpolarne suhvezdia strednej Europy su Mala a Velka medvedica a Kasiopea. Ako Zem obieha okolo Slnka, pre nas to vyzera, akoby Slnko opisalo v priebehu roka na oblohe cely kruh. Tento kruh sa nazyva ekliptika. Slnko putuje po ekliptike cez dvanast znameni zverokruhu – a na kratky cas aj kuskom suhvezdia Hadonos. V strednej Europe je nebesky rovnik na juhu zhruba vo vyske dvoch dlani s natiahnutymi prstami (pri vystretom ramene) nad horizontom. Odtial sa tiahne k vychodnemu a zapadnemu bodu na obzore. Linia ekliptiky sa na oblohe da celkom dobre odhadnut podla polohy dvanastich zvieratnikovych suhvezdi.
Mesiac a planety su na rozdiel od hviezd tak blizko nas, ze ich pohyb vo vesmire sa zretelne prejavi aj v zmene ich polohy na oblohe. Mesiac obehne v priebehu jedneho mesiaca Zem raz. Planety potrebuju na jeden obeh okolo Slnka omnoho dlhsi cas, takze na ich zdanlivom putovani oblohou sa prejavi aj pohyb Zeme na jej drahe okolo Slnka. Stava sa dokonca aj to, ze planeta na drahe vacsej, ako je zemska (vonkajsia planeta), sa pohybuje na oblohe zdanlivo opacne, pretoze ju rychlejsia Zem na vnutornej drahe predbieha. Najpriaznivejsi moment na pozorovanie nejakej vonkajsej planety nastava vtedy, ked sa Zem nachadza medzi Slnkom a prislusnou planetou. U Merkura a Venuse je najvhodnejsi moment, ked su Zem, planeta a Slnko v postaveni na vrcholoch pravouhleho trojuholnika. Vzhladom na to, ze drahy Mesiaca a planet lezia priblizne v rovnakej rovine, v akej obieha Zem okolo Slnka, Mesiac a planety sa vzdy nachadzaju v blizkosti ekliptiky. Pri sledovani pohybu planet pocas niekolkych tyzdnov mozno zaznamenat, ze vykresluju priam umelecke krivky.
Na oblohe vidime rozne jasne hviezdy. Priblizne roku 129 pred nasim letopoctom tieto rozdiely podchytil grecky astronom Hipparchos zavedenim siestich hviezdnych velkosti. Najjasnejsie hviezdy zaradil do prvej hviezdnej velkosti, najmenej jasne (najslabsie) do siestej. Roku 1856 postavil tuto skalu na pevne matematicke zaklady astronom Norman Pogson. Rozdiel jednej hviezdnej velkosti zodpoveda odvtedy 2,5-nasobku rozdielu jasnosti. Aka jasna sa nam hviezda javi, zavisi od jej vzdialenosti a kolko vela svetla v skutocnosti vyziari. Jasnost nejakej hviezdy na oblohe sa preto vola zdanliva jasnost. Hviezda prvej velkosti je stokrat jasnejsia ako hviezda siestej velkosti.
Pozorovanie je vec skusenosti. Uspech pri pozorovani oblohy zavisi od cviku. Cim viac astronomickych objektov sa prezrie volnym okom, triedrom alebo dalekohladom, tym viac detailov a tym viac slabsich objektov mozno vidiet. "Opticky system" oka a mozgu sa da skratka vytrenovat. Ked vyjdete von za jasnej noci a pozriete sa na oblohu, najprv uvidite len najjasnejsie hviezdy. Pocas nasledujucich 20-30 minut bude pocet rozpoznanych hviezd stupat.
Nebojte sa a dajte sa do pozorovania oblohy.
A teraz ku kesi. Priradte ku obrazkom spravne mena a popis planet.
A – Uran, B – Merkur, C – Mars, D – Saturn, E – Neptun, F – Venusa, G – Jupiter,
1________________________________________________________________
Prve pozorovania su zname uz z dob starych Babilonanov. Dalekohladom bola pozorovana v prvej polovice 17.storocia. V roku 1877 objavili pozorovatelia na povrchu planety siet kanalov, ich existencia bola vyvratena az po 50 rokoch pozorovania. Planeta bola jednou z prvych, na ktoru sa uprel zrak modernej astronomie. A tak uz v roku 1964 k nej mierila prva sonda. Na povrchu uspesne dosadli az dve sovietske sondy v roku 1971. Prve fotografie povrchu priniesla americka sonda zaciatkom 70.rokov minuleho storocia. Od roku 2003 po povrchu planety jazdia dve vyskumne americke vozidla.
2________________________________________________________________
Na nocnej oblohe vyzera ako vyrazny svetelny bod. Od Slnka sa vzdiali maximalne na 47°. V niektorych fazach svojho cyklu je viditelna i za plneho denneho svetla. Ako prvy ju dalekohladom pozoroval Galileo Galilei. V 18.storoci ju pozoroval Michail Vasiljevic Lomonosov a az v roku 1961 bola prvykrat zmerana rychlost jej rotacie a o tri roky neskor sa ukazalo, ze tato rotacia je opacna. Prva sonda dosadla na jej povrch v roku 1970.
3________________________________________________________________
Za velmi dobrych pozorovacich podmienok a pri znalosti jej polohy je planeta pozorovatelna volnym okom. Objavil ju v roku 1781 anglicky astronom nemeckeho povodu William Herschel. Predtym bola planeta mylne povazovana za hviezdu, kde ju v roku 1690 zaradil anglicky astronom John Flamsteed ako 34.hviezdu suhvezdia Tauri. Povodny nazov planety bol Georgium Sidus teda Hviezda krala Juraja, avsak toto pomenovanie sa mimo Britaniu neujalo, francuzsky astronomovia ju volali Herschel zatial co Nemec Johann Bode presadil jej sucasne meno. V 80.rokoch 20.storocia sa k planete priblizila sonda, ktora objavila do tej doby nezname castice a na Zem poslala viac ako 8 000 snimkov jej povrchu.
4________________________________________________________________
Planeta je znama uz od dob starovekych Sumerov. Nikdy sa od Slnka nevzdaluje dalej ako na 28° co znemoznuje jej priame pozorovanie zo Zeme s vecsou presnostou. Prve pozorovanie dalekohladom uskutocnil Galileo Galilei v roku 1610. Vlastnu atmosferu planety prvy krat pozorovali John Flamsteed a Johann Schroter v 18.storoci. Prva mapa povrchu planety sa objavila v roku 1899 a vytvoril ju Giovanni Schiaparelli. Rok 1962 zaznamenal pozorovanie odvratenej strany planety pomocou radioastronomie. Planetu nie je mozne pozorovat Hubbleovym teleskopom.
5________________________________________________________________
Pretoze je planeta lahko pozorovatelna volnym okom poznali ju pravdepodobne uz ludia v praveku. Prva historicky dolozena zmienka o jej pozorovaniu pochadza z roku 650 p.n.l., kedy bola pozorovana obyvatelmi Mezopotamie. Tuto planetu taktiez pozoroval v roku 1610 Galileo Galilei, ktory ju vinou nedokonalych dalekohladov povazoval za trojplanetu. Spravne vysvetlenie nezvyklych javov, ktore Galilei nedokazal vysvetlit, objasnil az v roku 1656 Christian Huygens, ktory ako prvy vyhlasil, ze planeta je obklopena kruhovym prstencom. Planeta sa pohybuje po oblohe najpomalsie zo vsetkych planet viditelnych okom.
6________________________________________________________________
Galileo Galilei objavil v roku 1610 styri najvecsie mesiace tejto planety. Avsak uz v roku 362 p.n.l. pozoroval jeden z mesiacov volnym okom cinsky astronom Xi Zezong. V 60.rokoch 17.storocia potom astronomovia zistili, ze planeta sa vyznacuje skvrnami a farebnymi pasmi v atmosfere a ma nepravidelny tvar. Edward Emerson Barnard objavil v roku 1892 piaty mesiac planety, dalsich 8 mesiacov zaznamenala az americka sonda v roku 1979. V roku 1955 boli objavene radiove zablesky prichadzajuce z povrchu planety na frekvencii 22,2MHz. Od roku 1973 uspesne navstivilo planetu niekolko automatickych sond.
7________________________________________________________________
Planetu nie je mozne vidiet volnym okom. Jej objavenie bolo dopredu predpovedane matematikom Urbanom Le Verrierom, ktory vypoctom predpovedal jej poziciu. Ta sa v roku 1846 skutocne podarila objavit nemeckym astronomom Johannovi Gottfriedovi Gallemovi a Henrichovi Louisiovi d´Arresovi. Koniec 20.storocia potom znamenal ziskavanie dalsich a dalsich poznatkov za pomoci specialnych teleskopov umiestnenych na obeznej drahe Zemea taktiez prostrednictvom niekolko specialnych kozmickych sond.
Zdroj: NASA a ESA
FINAL
Na kesku si rezervujte dostatok casu! Aj ked najdete final este budete potrebovat nejaky cas na jeho dolov. Ak sa ponahlate a ste v strese dolov nechajte na inokedy. Nenicte final! Pokial Vam to nepojde tak ma radsej kontaktujte!
N49°01.(obr.1+obr.2+obr.3+obr.4)
E020°16.(obr.5+obr.6+obr.7)
Additional Hints
(Decrypt)
FX: uber, pvfyb m bjarebiub avpxh