01:
DANUVIUS
Dunaj. Druha najvacsia europska rieka. Od svojho pramena v
Ciernom lese na juhozapade Nemecka (oficialny pramen ma v zamockom
parku v meste Donaueschingen) do svojho ustia do Cierneho mora
preteka celkom 10 krajinami, prekona viac ako 2.850 km a vyskovy
rozdiel viac ako 1.000 metrov.
Rozloha jeho povodia presahuje 800.000 km2 (na porovnanie rozloha
SR je o nieco menej ako 50.000 km2). Iba jeho delta ma rozlohu
dvakrat taku velku ako je cely Bratislavsky kraj.
Je vyznamnou vodnou dopravnou cestou, ked pre velke riecne lode je
splavny od Regensburgu (teda viac ako 2.370 km) a pre namorne lode
od rumunskeho mesta Braila (teda asi 170 km od ustia). Dopravny
vyznam Dunaja este vzrastol po roku 1992, ked bol dobudovany
prieplav Dunaj – Mohan, cim doslo k spojeniu Severneho a
Cierneho mora.
Okrem dopravy je vyznamny aj z hladiska energetiky, zavlazovania,
zasobovania miest pitnou vodou, lovu ryb, a v neposlednom rade aj
turistiky (dunajska cyklisticka cesta ma 1.200 km). Uz v casoch
antickeho Rima zohraval aj vyznamnu geopoliticku ulohu, ked tvoril
severnu hranicu Rimskej rise. Tuto ulohu zohrava dodnes, ked az na
1.071 km svojho toku tvori hranicu medzi statmi, cez ktore preteka.
(zdroj: osobne
skusenosti Pata a Mata)
Pat s Matom sa rozhodli vsetky udaje, ktore vyuzili v tejto
serii, osobne overit a tak sa vybrali az k pramenu Dunaja. Mysleli,
ze Nemci vo svojom prislovecnom puntickarstve oznacili za oficialny
pramen Dunaja ten skutocny. Trpko sa vsak sklamali. Po navrate sa
totiz dozvedeli, ze skutocny pramen Dunaja je niekolko kilometrov
pred tym oficialnym v Donaueschingene. Odvtedy Mat pochybuje aj o
tom, odkial pochadzaju franfurktske parky.
K etape:
Vseobecne propozicie pretekov
Na startovacich suradniciach Pat osadil jedno kridlo brany, Mat
nechcel zaostat a hned brane pridal druhe kridlo. No a na oboch
kridlach brany je spolu T tabuliek.
Ciel je na suradniciach:
N 48°06.(T/T)(T+3)(T+3)
E 017° 07.(T+3)(T-1)(T+1)