Ako samostatná jednotka osídlenia sa spomína už v roku 1193. V
tom case patrila zemianskym rodinám Súlovských, Hradnanských a
Sirmiensisovských. Obyvatelia sa zaoberali polnohospodárstvom,
chovom dobytka, spracovaním dreva.
Prvou písomnou správou o obci Súlov je listina uhorského panovníka
- krála Bellu III. z uvedeného roku 1193. Touto listinou král
udeluje zeme Kamenicany a Predmier so Súlovom Vratislavovi, svojmu
služobníkovi na Trencianskom hrade za zásluhy "v dalmatskej
vojne" v roku 1167 a zároven povýšil Vratislava a jeho
dedicov na šlachticov. V listine je podrobný popis
darovaného územia." Hranica zacína pri Váhu, pokracuje stredom
roviny, prechádza cez akýsi potok oproti lesu a po úpätí vrchu
vedie k Jablonovskému potoku tam, kde sa tento vlieva do riecky
Hradnanky..." Ide len o oznacenie riecky a nie oznacenie názvu
obce. Tento údaj je však najstarším. Túto
nepoublikovanú listinu nepoznáme v plnom znení, originál je
uložený v Madarskom krajinskom archíve v
Budapešti.
Po
vzniku prvej CSSR bola obec (budeme hovorit o oboch spojených
castiach ako o OBCI) vclenená do obvodu Služnovského úradu vo
Velkej Bytci. V roku 1920 v obci bolo 131 domov a žilo tu 707
obyvatelov, z toho 299 mužov a 408 žien. K slovenskej
národnosti
sa hlásilo 697 ludí. Býval tu jeden Rusín, osem Nemcov, jedna osoba
neudanej národnosti. Podla vierovyzanania: 595 katolíkov, 5
židov, jedno neudané vierovyznanie. Notariát a matriku obec
nemala, tie sídlili v Predmieri s poštou a s telegrafom a
cetníckou stanicou. Okresný súd sa nachádzal v Považskej
Bystrici.
Z novodobých dejín nemožno obíst II. svetovú vojnu už
preto, že tu, v obci, pracoval ilegálny výbor na cele s
ucitelom Podhoránym. Z jeho spolupracovníkov treba
spomenút
O. Pecku, L. Varhaníka, J Piackovú a i. Od roku 1942 do roku 1944
tento ilegálny výbor vydával casopis ÚTOK. Pred vypuknutám SNP
pomáhali obyvatelia patrizánom, ktorí tvorili cast paradesantnej
brigády M.R.Štefánika pod vedením sovietskeho velitela
K.K.Popova. Za pomoc povstalcom hrozilo Hradnej vypálenie od
Nemcov. Naštastie k tomu nedošlo. 30. IV. 1945 bola
obec ooslobodená jednotkami Svobodovej armády.
