Tato cache ma ten isty listing ako archivovana
cache "Horiace piano", ale ma iny final.
Keska nie je vo vnutri arealu. Je vonku, na verejnom pozemku.
Kesku vracajte tak, ako je opisane na zadnej strane logbooku.
Prosim, neparkujte priamo pri keske, zbytocne tym budete putat
pozornost. Radsej trochu dalej a ku keske prejdite peso.
Keska sa neda odlovit, iba otvorit.
Prineste si vlastne pero!
Pri odlove sa neplaste, budte trpezlivi.
Otvoril som dvere ošarpaného baru a
ponoril sa do modrasteho cigaretoveho oparu. Z tmaveho rohu sa mi
postupne vynorila silueta piana. Sedel za nim Jaro Filip a
samozrejme fajcil. Nad pianom si z case elegantne odpijala Maria
Callas. Ked som prisiel blizsie, Jaro hodil do popolnika dalsi
ohorok, otocil sa ku mne a opytal sa: "Tak co stary, ideme? Necakal
na odpoved a zacal hrat. Po predohre sa pridala Maria so svojim
plnym sopranom. Zacali pomaly, no cela aria postupne gradovala az
dosla vysokeho C. Kazdy kto uz plne vysoke C zazil, vie co to s
clovekom robi. A veru ani ja som nevedel ci mrznem, ci horim.
Silu tej chvile ako prva nezvladla casa na piane. Pod navalom
vibracii praskla. Tekutina z pohara sa rozliala po celom piane, a
ako vysvitlo z analyzy miestneho dobrovolneho hasicskeho zboru, par
kvapiek tequilly zasiahlo aj horu Filipovych spakov. Krasne
ceresnove piano v momente vzblklo a bar zaplnila nova vlna
stiplaveho dymu. V tej panike som nahlivo vybehol von. Na moje
prekvapenie tam uz stal Filip a nervozne skracoval dalsiu cigaretu.
Pytam sa ho, ci mu mie je za pianom luto. A on, ze nie, ze on tu
vlastne neprisiel hrat, ze tu prisiel hladat akesi krabicky v ramci
nejakej hry. Nevedel som o com hovori a ani ma to nezaujimalo.
Dodal, ze ked uz mu je za niecim luto, tak za jednym notovym
zapisom, kde mal podklady pre jednu takuto krabicku. Zlostne
odhodil spak a vosiel spat do blciaceho baru.
Na druhy den som siel znova okolo toho baru. Nesmelo som nakukol
dnu. V bare bolo vsetko v poriadku. Vesela vrava hosti pri stoloch
sa miesala so zvukom reprodukovaneho blues. Po vcerajsom vypeku ani
stopy. Stal som tam a nechapal o co ide. Postupne som zacal
pochybovat o svojom dusevnom zdravi. Hovoril som si, ze mi to malo
hned napadnut, ved co by v tomto pajzli robila Callas a Filip, ved
su uz obaja davno mrtvi. Cely otazeny prisadol som si k baru a
vypytal si trojitu Bosacku. Ked som to vtrepal do seba, zahmlilo sa
mi pred ocami. V rozostrenom obraze som zrazu na zemi zbadal
toto:
