PZZP (podzemný zásobník zemného plynu) Láb
• Geologické umiestnenie: Viedenská panva (západné Slovensko)
• Typ: odťažené plynové a ropné ložiská
• Hĺbka: 342 m – 1780 m v závislosti od skladovacieho objektu
• Súčasná technická skladovacia kapacita PZZP je 2,13 mld. m3
Maximálny pevný denný vtlačný výkon je 22 mil. m3 , maximálny pevný denný ťažobný výkon je 27,5 mil. m3. Objemové množstvá sú vyjadrené v m3 pri parametroch: 15°C, 101,325 kPa, =0.
Lokalita Lábu je typická a významná z celoslovenského hľadiska ložiskom zemného plynu, ktoré je zaradené do evidencie chránených ložiskových území. Láb však nie je len náleziskom zemného plynu ale aj jeho úložiskom. Skladovanie zemného plynu v podzemnom zásobníku zemného plynu (PZZP) Láb sa z viacerých hľadísk ukázalo ako veľmi výhodné. Tento najzápadnejší región Slovenska má mnohé predpoklady, ktoré boli využité k vytvoreniu komplexu podzemného zásobníka plynu. Výhodné spojenie priaznivých geologických podmienok Viedenskej panvy a vhodnej geografickej polohy v blízkosti vetvenia tranzitnej sústavy na západnú a južnú vetvu predstavuje jeden z významných uzlov plynárenskej Európy. Podzemný zásobník je komplexom spájajúcim ložiská a podzemné i nadzemné zariadenia, určené pre uskladňovanie zemného plynu. Skladovací komplex bol vytvorený konverziou plynových ložísk na štruktúrach Láb, Suchohrad – Gajary, Jakubov a Malacky. Akumulácie uhľovodíkov využívané pre skladovanie sa nachádzajú v neogénnych sedimentoch v hĺbkach od 360 m do 1290 m. Ložiskové pasce, ktoré sú jednou zo základných podmienok existencie ložísk, sú štruktúrne, viazané na zlomové pásma a antiklinály, alebo neštruktúrne vizané na oblasti s litologickými a statigrafickými zmenami.
PREČO JE POTREBNÉ PLYN USKLADŇOVAŤ
Spotreba zemného plynu je v rámci roka veľmi nerovnomerná. V porovnaní s letným obdobím stúpne spotreba v zime niekoľkonásobne, pretože okrem spotreby plynu na varenie, ohrev vody a výrobné účely sa pridáva i vykurovanie. Ložiská, z ktorých sa plyn ťaží a následne dopravuje na Slovensko, však nemôžu pracovať s takýmito výkyvmi. Plyn sa ťaží rovnomerným tempom počas celého roka. V lete tak vzniká v potrubiach pri preprave vyťaženého plynu nespotrebovaný prebytok, ktorý je nevyhnutné uskladniť (vtlačiť) do zásobníka a v zime naopak – keď je plynu nedostatok, sa zo zásobníka doplní na potrebnú úroveň (vyťaží).
Na čo slúžia podzemné zásobníky zemného plynu?
- na vykrývanie sezónnych rozdielov v spotrebe plynu (vtláčanie prebytkov v lete, odťažovanie v zime)
- na zabezpečenie spoľahlivosti zásobovania plynom v prípade výpadkov dodávok plynu
ČO JE TO PODZEMNÝ ZÁSOBNÍK ZEMNÉHO PLYNU?
Stručná charakteristika zásobníka
Podzemný zásobník zemného plynu je hornina (horninová štruktúra), v ktorej je prázdny priestor vhodný pre uskladnenie plynu. Najčastejšie je to hornina, ktorá bola v minulosti ložiskom plynu alebo ropy a po ich vyťažení sa priestor uvoľnil pre uskladnenie plynu. Môže sa však využiť i iné ložisko (napr. ložisko soli).
Aby hornina mohla slúžiť ako zásobník, musí spĺňať najmä nasledovné kritériá:
• Musí obsahovať dostatočné množstvo otvorov (pórov). Zjednodušene si možno takú horninu predstaviť ako špongiu mnohokrát zmenšenú – pevnú časť tvoria napr. spevnené zrniečka piesku a otvory sú zaplnené plynom.
• Póry musia byť medzi sebou spojené kanálmi dostatočného rozmeru, t.j. hornina musí byť priepustná. Plyn potom tečie z jedného otvoru kanálikom do druhého a ďalej až k vyvŕtanému otvoru, ktorým sa môže dostať na povrch.
• Hornina, vybraná pre zásobník, musí byť dostatočne uzavretá zhora, zdola i po stranách, aby sa plyn nedostával mimo určeného priestoru zásobníka. Najčastejšie to zabezpečí nepriepustný íl, voda, či zlom v hornine.
• Pevná časť horniny musí byť dostatočne spojená, t.j. nesmie dochádzať k veľkému výnosu čiastočiek horniny s plynom.
Zásobník plynu je uložený pod zemským povrchom v hĺbke, ktorá môže byť niekoľko sto ale i niekoľko tisíc metrov. Jeho rozloha sa spravidla počíta v niekoľkých desiatkach až stovkách kilometroch štvorcových. Povrch zeme nad zásobníkom sa odlišuje od bežnej krajiny len výskytom nadzemných zariadení, potrebných pre zber a úpravu plynu.
Ako sa vyberá umiestnenie zásobníka
Prvoradé je splnenie geologických kritérií a existencia vhodných geologických štruktúr s vysokou priepustnosťou, ktorá je jedným z predpokladov vyšších vtlačno-ťažobných výkonov. Tiež je dôležitá blízkosť a pripojenie zásobníka do prepravnej siete (t.j. potrubí pre medzinárodnú prepravu plynu) a/alebo distribučnej siete (t.j. potrubí pre dopravu plynu ku konečným spotrebiteľom).
AKO PRACUJE PODZEMNÝ ZÁSOBNÍK ZEMNÉHO PLYNU?
Systém podzemných zásobníkov zemného plynu pracuje v dvoch režimoch počas roka, v režime vtláčania (spravidla v letnom období) a režime ťažby (spravidla v zimnom období).
Ako sa dostane plyn do zásobníka – vtláčanie plynu
Na vybranom mieste sa vybuduje z potrubia, ktorým sa plyn dopravuje, odbočka vedúca k zariadeniam zásobníka. Plyn najskôr prejde nadzemnými zariadeniami, kde je potrebné zbaviť ho pevných a kvapalných nečistôt (filtráciou), zmerať jeho množstvo a prípadne i regulovať prietok. Spravidla je potrebné i zvýšiť tlak plynu, aby sme ho dokázali pretlačiť do hĺbky, v ktorej je ložisko. Z tohto dôvodu sú významnou súčasťou nadzemných zariadení kompresory, ktoré zvyšujú tlak plynu. Sieťou potrubí sa plyn dostane až k sondám. Sondy sú otvory vyvŕtané z povrchu až do hĺbky ložiska a slúžia na prepravu plynu medzi povrchom a ložiskom.
Kapacita inštalovaných nadzemných zariadení a pohlcovacia schopnosť ložiska sú hlavnými parametrami ovplyvňujúcimi dostupnú rýchlosť vtláčania (t.j. vtlačný výkon). Vtlačný výkon dosahuje najvyššiu hodnotu vtedy, keď je zásobník prázdny. S postupným plnením rastie tlak v zásobníku a klesá vtlačný výkon.
Ako sa dostane plyn zo zásobníka – ťažba plynu
Plyn sa z ložiska dostane na povrch sondami (sú to tie isté sondy, ktoré boli použité pre jeho vtláčanie) a sieťou potrubí sa dopravuje k nadzemným zariadeniam. Ťažba vyžaduje zložitejší proces úpravy plynu, nakoľko sa s plynom môže ťažiť i voda, prípadne i kvapalné uhľovodíky z ložiska. Pre oddelenie kvapaliny od plynu sa využíva separácia, pre zvýšenie teploty ohrev plynu vo výmenníkoch a pre hĺbkovú úpravu sušenie plynu s pomocou chemických látok, ktoré dokážu pohltiť i zbytkovú vlhkosť z plynu. Požadovaný prietok a tlak sa nastavujú pomocou regulátorov a dôležitou súčasťou je i meranie množstva plynu. Cieľom všetkých procesov je upraviť plyn na takú kvalitu, aby mohol byť bez problémov využívaný konečným spotrebiteľom v domácnosti alebo v priemysle.
Plyn sa dopravuje výstupnými plynovodmi zo zásobníka do distribučnej alebo prepravnej siete. Ak je tlak plynu v takejto sieti vyšší ako v zariadeniach zásobníka, použijú sa i pri ťažbe kompresory na jeho zvýšenie.
Dostupná rýchlosť ťažby (ťažobný výkon) je ovplyvnená tak kapacitou nadzemných zariadení, schopnosťou ložiska, ako i tlakmi v plynárenských sieťach, s ktorými je zásobník spojený. Ťažobný výkon postupne klesá s poklesom tlaku (t.j. s vyprázdňovaním) zásobníka.
zdroj:
www.nafta.sk/.../Zakladne_fakty_o_skladovani_ZP_spolocnostou_NAFTA_a_s.pdf
http://obce.infoweby.sk/lab
CACHE: Úvodné súradnice Vás privedú k jednej z mnohých sond PZZP. Tu uvidíte neprehliadnuteľné číslo XY. Je odtiaľto aj veľmi pekný výhľad na Láb v pozadí s Malými Karpatmi.
Cache je umiestnená na súradniciach N 48° 21. (722 - 1X0) E 016° 57.Y12