Nachádzate sa pri lahkom bojovom
objekte LII/83/A-120
Na záver už len zhrnutie
faktov.
Po nástupe Adolfa Hitlera do funkcie
ríšskeho kancelára sa výrazne zhoršilo postavenie
demokratického Ceskoslovenska. Vzhladom k poctu obyvatelov nebolo
možné dlhodobo vzdorovat vojenskému tlaku tak sa
rozhodla obranná rada Ceskoslovenska na doporucenie spojeneckého
Francúzska vybudovat pevnostný systém. Systém pohranicného
opevnenia mal zabezpecit obranyschopnost štátu do oskytnutia
spojeneckej pomoci. Do toho však prišiel 15.september
1938 a Mnichovská
dohoda a neskôr v októbri Viedenská arbitráž, cím prakticky
došlo k odovzdaniu všetkých vybudovaných opevnení
nepriatelom. Zmrzacená a opevnenia zbavená republika sa stala v
podstate neschopnou obrany. Francúzsko s Anglickom zo strachu pred
vojnou prenechali na Hilterovu požiadavku casti Ceskoslovenska
– sudety Nemecku. Nemecku sa podarilo vyvolat u našich
spojencov dojem moci a dobrej pripravenosti a zároven sa Anglicko s
Francúzskom spoliehali na možnost dozbrojenia do prípadného
vypuknutia konfliktu, avšak si neuvedomili že
odovzdaním nášho územia do rúk protivníka odovzdávajú aj
našu výzbroj, ktorá bola v tom období na vrchole svetovej
úrovne. Neskôr sa im to vypomstilo, ked jedna štvrtina
tankov pri útoku na Francúzsko pochádzala práve z
Ceskoslovenska.
Základom opevnenia na našom
území sa mali stat práve lahké lahké objekty. Najskôr sa zacalo s
výstavbou objektov vzor 36, neskôr zdokonalený vzor 37 (podla
francúzskeho vzoru Maginotovej línie), ktoré patrili svojim
spracovaním k svetovej špicke. Naprojektovaných bolo 5
základných typov. Posádku tvorilo dva až sedem
mužov.
Žial po udalostiach, ktoré
odštartovali druhú svetovú vojnu, sme nikdy nemali
možnost dobudovat fortifikacný systém Ceskoslovenska a zároven
ho zacat využívat. Nikdy nedošlo ani k plnému
vyzbrojeniu lahkých vojenských objektov a žial po násilnom
odtrhnutí castí nášho štátu okolitými krajinami
prišlo z zniceniu väcšiny lahkého opevnenia. Na
južnom Slovensku na hranici s Madarskom ostali len fragmenty
opevnenia, kde tu opomenutá malá pevnôstka. Najväcšia cast
lahkého opevnenia – ropíkov sa zachovala na vybudovaných
úsekoch Devín-Zohor-Gajary-Kúty.
Pre záujemcov odporúcame pozriet si
aj iné ropíky, ktorých je ceste Záhorím velké
množstvo.
(Zdroj informácii www.ropiky.net, a súbor publikácií
Pevnosti)
