Erb Popradu
V modrom štíte pred tromi striebornými skalnými štítmi dva červené skrížené šípy svätého Egídia.
V minulosti mal Poprad vo svojom pečatnom poli obraz sv. Egídia, patróna mesta už od šestnásteho storočia. Tento symbol sa objavoval v pečatiach mesta až do devätnásteho storočia. Roku 1949 si mesto vytvorilo znak združením symbolov troch zlúčených obcí: Popradu, Veľkej a Spišskej Soboty, ku ktorým pridalo ešte motív veže a zvonice. O dvanásť rokov neskôr vznikol ďalší znak mesta, neheraldický novotvar s motívom Tatier, hviezdy, ozubeného kolesa, klasu, zvonice a rieky. Keďže znak v tejto podobe nemohol plniť funkciu mestského erbu, Poprad na návrh heraldickej komisie vytvoril novotvar, ktorý korení v historickom symbole mesta zo 16. storočia. Za hlavnú erbovú figúru si zvolil jeden z atribútov patróna mesta - šíp. Mesto prijalo svoj erb 19. septembra 1985. Ďalšia menšia úprava bola v roku 1993 a posledná zmena na úplne nový erb v roku 1997.
Kostol svätého Egídia sa nachádza v centrálnej časti mesta Poprad, v strede Námestia svätého Egídia. Je jeho najcennejšou stavebnou pamiatkou. Datujeme ho do 2. polovice 13. storočia. Presný údaj o vzniku kostola však nie je známy. Už v 19. storočí spišský historik Alexander Munnich uviedol legendu o pútnickej kaplnke svätého Egídia, ktorá mala stáť na mieste dnešného Popradu, uprostred obrovských lesov. Podľa neho bola kaplnka pozostatkom kláštora spustošeného Tatármi. Bola vraj súčasťou kráľovského poľovného revíru, na lov sem prichádzali panovníci a princovia. Poľovačka na Spiši údajne začínala 1. septembra zvonením zvonov v tejto kaplnke. Po tatárskom vpáde zanikla poľovnícka organizácia a územie sa rozdalo medzi nových usadlíkov. Tak sa na slávnu minulosť popradského kostola postupne zabudlo.
Svätý Egídius
Sv. Egídius (Egid) sa narodil okolo roku 640 v Aténach v Grécku v zámožnej rodine. Už v mladosti prejavoval veľkú dobročinnosť. Keď raz zbadal na ulici polonahého žobráka, zobliekol si vrchné rúcho a daroval ho chudobnému. Po smrti rodičov rozdal zdedený majetok chudobným a v túžbe slúžiť Bohu v ústraní odišiel do Galie. Loď však pristála v Marseille a Egídius odtiaľ odišiel do Arlesu k tamojšiemu biskupovi, svätému Caesariovi. Ten učil Egídia dva roky viere a kresťanským cnostiam. Neskôr odišiel k rieke Garde hľadajúc miesto, kde by sa mohol usadiť. Cestou sa zoznámil s pustovníkom Veredemom a prosil ho, aby ho prijal za spoločníka. Veredemus mu vyhovel a bol Egídiovi starostlivým vodcom. Zvlášť ho upozorňoval, že nestačí odísť zo sveta a žiť v ústraní, ale že je treba bojovať proti vnútornému nepriateľovi, proti náklonnostiam vo vlastnom srdci. Tak žili obaja pustovníci vo svornosti a láske. Keď však zovšadiaľ prichádzali ľudia, aby si vyprosili poučenie v rozmanitých potrebách, Egídius, aby ušiel prívalu ľudí, opustil svoje miesto na rieke Garde a putoval do neznámych a neschodných krajín. V lese našiel jaskyňu v skale zarastenú húšťavou. Legenda hovorí, že Egídia navštevovala každý deň v jeho jaskyni laň, ktorá ho živila svojím mliekom. Jedného dna chceli kráľovskí poľovníci laň zabiť, ale neviditeľná sila zabránila, aby sa k zvieraťu priblížili. Tak to šlo niekoľko dní, až na lov prišiel sám kráľ, aby laň zastrelil. Zviera utieklo k Egídiovi do jaskyne a ležalo pri jeho nohách. Král naslepo vystrelil šíp do vchodu jaskyne. Tam potom ale našiel krvácajúceho Egídia a nezranenú laň túliacu sa k nemu. Panovník ponúkol Egídiovi lekársku pomoc a peniaze. Pustovník však odmietol, prosil kráľa len o jednu vec: aby mu dal v tejto samote vystaviť kláštor. Král splnil jeho prianie, a tak vznikol v Provenci okolo roku 680 kláštor Saint-Gilles. Egídius bol prvým opátom a viedol kláštor až do svojej smrti 1. septembra 720. Jeho hrob sa nachádza v kláštornom kostole a je cieľom mnohých pútnikov.
Svätý Egídius bol po stáročia uctievaný ako patrón dojčiacich matiek, pastierov, poľovníkov, stroskotancov, lukostrelcov, žobrákov, malomocných, bol taktiež patrónom proti požiaru a suchu, v búrkach a nešťastiach, v núdzi a samote, pri dobrej spovedi, pri epilepsii a duševných chorobách, proti neplodnosti. Bol jedným zo štrnástich pomocníkov v núdzi, v dobách moru ho veriaci uctievali ako ochranného patróna. Egídius býva znázorňovaný ako pustovník v jaskyni, väčšinou s laňou. Takmer vždy je oblečený do benediktínskeho opátskeho rúcha. Význam mena: nosič štítu (gr.). Emblém: šíp, laň, no na obrazoch má niekedy u seba aj atribúty – knihu a palicu. Sviatok: 1. september.
Zdroje: www.rkcpoprad.sk, www.knazi.sk
Keš na úvodnych súradniciach nenájdete, tie vás dovedú len pred kostol sv. Egídia. Pre získanie finálnych súradnic musíte najprv vylúštiť šifru.
N 49°02.ABC
E 020°17.DEF
A: 1-2-4-6-5-4-1-2-6-4-5-1-3-2-6-3-1-4
B: 1-3-6-4-5-3-2-4-5-3-6-4-1-5-6-2-4-5-3
C: 1-5-6-2-1-4-6-3-2-4-5-3-6-4-1
D: 1-4-6-5-1-4-6-4-1-2-6-4-1
E: 1-3-6-4-5-3-2-6-5-1-3-6-4-6-3-1-4-6-3
F: 1-4-2-1-4-6-2-4
Vezmite si vlastné pero! Prosím, logbook vyplňujte stranu po strane bez vynechávania miesta, aj z opačnej strany, ďakujem.
GeoChecker