|
Mestecko Modra, ktore sa stalo nasim novym domovom :o), nas ocarilo svojou atmosferou, pokojom a pamiatkami z ktorych dychaju roky minule...
Tato multina vas prevedie pamiatkami, ktore stoja za pozretie najma v sirsom centre mesta.Cela trasa meria cez 3km a zaberie aj s obhliadkou asi 1,5h zvacsa po chodnikoch alebo asfaltovych cestach. Na finaly pozor na psickarov - ide o oblubenu lokalitu tak zachovajte prosim diskretnost. Je to nasa prvotina - snazili sme sa kes zamerat co najpresnejsie ale aj tak je presnost cca +/- 5m, mozete v logoch uvadzat pripadne posuny ak nameriate nieco ine. Prveho nalezcu caka FTF odmena - vid foto :o)
 
Suradnice kesky su nasledujuce:
N 48° 19,UVW
E 017° 18,XYZ
Pre ich ziskanie je potrebne prejst nasledujuce zastavky:
Stage1: N48° 19,648 E017° 19,071
KAPLNKA NAJSVATEJSEJ TROJICE
Rovnako ako kaplnka Panny Marie Sneznej, bola aj tato kaplnka postavena pocas posobenia knaza Juraja Komparica. Presny datum stavby nieje znamy no datuje sa do polovice 18. storocia. Kaplnka bola postavena na Modranskom pasienku Matejom Jambrikovicom. V kaplnke sa nachadza jednoduchy dreveny oltar so sochami klaciacich anjelov umiestnenymi po stranach oltara.
Zaujimat vas bude pocet okien na tejto jednoduchej stavbe.
U = pocet okien + 6
Stage2: N48° 19,751 E017° 18,818
KOSTOL SV. JANA KRSTITELA
 Ide o najstarsiu zachovanu sakralnu stavbu na uzemi mesta Modra, zaroven sa tato cast mesta az po kaplnku Panny Marie Sneznej poklada za najstarsiu a povodne prvo-osidlenu cast mesta . V sucasnosti sa jeho pociatky kladu pred 1 polovicu 13. storocia (v 30-tych rokoch 14. storocia tu uz existovala farnost). Sucasny kostol bol vystavany v 2. polovici 14. storocia a a rozsireny v 1. polovici 18 storocia. Areal kostola spolu s cintorinom vymedzuje kamenny mur ktoreho sucastou je murovana renesancna zvonica zo 17. storocia.
Kostol sluzil dlhe roky ako farsky, po tom co bol postaveny kostolik sv. Barbory (niekedy v 15. storoci) a kaplnka Panny Marie Sneznej boli obdobia kedy pustol a chatral. Pocas reformacie v 16. storoci bol obnoveny a uzivany evanjelickymi obyvatelmi modry az do roku 1635 kedy bol navrateny slovenskym katolikom.
V sucasnosti sa v kostole poriadaju obcasne sv. omse alebo ekumenicke bohosluzby v case pamiatky zosnulych. Do kostola mozete nazriet aj malym otvorom v dverach hlavneho vchodu :o).
Pristup ku kostolu je limitovany otvaracimi hodinami cintorina ktore su v letnom case (1.4. - 30.9.) od 7:00 do 21:00 a v zime (1.10. - 31.3.) od 8:00 do 18:00
Zaujimat vas bude pieta umiestnena v stavbe kostola, konkretne spodny rad s kruhovymi fotografiami obeti (vratane poskodenych)
V = z povodneho poctu, odrataj biele keramicke
 Stage3: N48° 19,968 E017° 18,710
KAPLNKA PANNY MARIE SNEZNEJ
Nachadza sa niekolko metrov od katolickej fary. Bola postavena roku 1760 za ucinkovania knaza Juraja Komparica v tvare rotundy. Z dobovych pramenov vyplyva, ze kaplnka, podobne ako kostol sv. Barbory na namesti, casto nahradzala farsky kostol sv. Jana Krstitela z dovodu pohodlnejsieho pristupu knaza i veriacich najma za ucelom krstov.
V minulom roku bola kaplnka zrekonstruovana a v sucasnosti do nej mozete nazriet aj cez otvor nachadzajuci sa v jej dverach :o).
Zaujimat vas bude pocet okien v spodnej casti rotundy (obdlznikove s polkruhovym vrchom)...
W = pocet okien - 5
Stage4: N48° 19,929 E017° 18,457
EVANJELICKY SIROTINEC
 Myslienku o naliehavej potrebe zalozenia slovenskeho sirotinca bola po prvykrat vyslovena modranskym fararom Pavlom Zochom v roku 1899. Uz v roku 1905 bol v Modre na Novej ulici (sucasna Moyzesova) posvateny prvy ustav tohto typu na Slovensku. Dom si vsak vyzadoval rozsiahle opravy a ani kapacitne nepostacoval. Po smrti Pavla Zocha prebral organizaciu sirotinca jeho synovec Samuel. Po zorganizovani uspesnej zbierky medzi krajanmi na Dolnej zemi a v Amerike sa sirotincovy vybor zameral na vybudovanie specializovanej budovy. Rodina Dubovska venovala sirotincu stary rodinnny mlyn, mesto susedny pozemok a remeselnici ponukli bezplatne svoju pracu. Na zaklade projektu architekta Dusana Jurkovica bola postavena budova sirotinca ktora bola posvatena a otvorena v roku 1913. V ramci otvaracieho ceremonialu svoju basen predniesol aj P.O. Hviezdoslav :o) Pocas I. sv vojny pocet chovancov presiahol 90 (jeho chovancom bol aj basnik Jan Smrek).
Po roku 1948 prevzal starostlivost o siroty stat a v roku 1951 bol evanjelicky sirotinec zruseny. Do roku 1962 tu docasne sidlil generalny biskupsky urad a evanjelicka bohoslovecka fakulta. V rokoch 1962 - 1993 sluzila budova ako internat Strednej pedagogickej skoly. V sucasnosti prechadza budova sirotinca rekonstrukciou a cast jej priestorov sluzi ako depozitar pre potreby SNM.
Zaujimat vas bude cislo na tabulke z modranskej keramiky umiestnenej nad tabulkou s nazvom stavby.
X = cislo na tabulke z modranskej keramiky - 2
Stage5: N48° 20,127 E017° 18,675
 KATOLICKY KOSTOL SV. STEFANA KRALA
Sucasny farsky katolicky kostol bol postaveny v rokoch 1873-1876 na mieste povodneho gotickeho kostolika sv. Barbory a do svojho korpusu pojal mestsku vezu postavenu pred rokom 1632. V interiery kostola su umiestnene niektore sochy a obrazy pochadzajuce pravdepodobne zo starsieho kostola sv. Barbory a kostola sv. Jana Krstitela.
Presny datum stavby kaplnky alebo kostolika sv. Barbory nepozname, urcite bola postavena ovela skor ako v case reformacie. Kedze bola priamo na namesti casom nahradila vzdialenejsi farsky kostol sv. Jana Krstitela az do takej miery, ze ten spustol a bol znovuobnoveny pravdepodobne az modranskymi evanjelikmi. Kostol sv. Barbory striedavo sluzil nemeckemu katolickemu a v case reformacie evanjelickemu (slovenskemu a neskor nemeckemu) obyvatelstvu. Pocas rekatolizacie sa kostol vratil katolickej cirkvi a v roklu 1675 pripadol pod spravu radu benediktinov az do roku 1786 kedy bol rad, na uzemi monarchie, Jozefom II zruseny .
Na vrchole veze sa nachadza polmesiac s hviezdou a nad nimi dvojity kriz na znak porazky tureckych vojsk a ich odchod z uzemia Slovenska. O tomto symbole sa v Modre traduje historka z obdobia tureckych najazdov. Modra mala byt vtedy usetrena plienenia, pretoze si turecki velitelia (vidiac polmesiac na vezi kostola) mysleli, ze Modra je uz v tureckych rukach :o)
Sv. omse byvaju v nedelu o 7:30 a 10:30, cez tyzden v lete o 18:30 a v zime o 18:00 okrem stredy, kedy su rano.
Zaujimat vas bude letopocet uvedeny asi v 1/2 veze nad hlavnym vchodom. Urobte sucet jednotlivych cislic (len horneho roku z dvoch uvedenych - je viditelny volnym okom).
Y = sucet cislic - 16
Stage6: N48° 19,949 E017° 18,718
EVANJELICKE KOSTOLY
 Podla viacerych pramenov sa luteranske reformne hnutie v Modre sirilo uz zaciatkom 30-tych rokov 16 storocia prostrednictvom nemeckych kupcov a studentov studujucich na zahranicnych univerzitach. Samostatny evanjelicky zbor sa v Modre vytvoril zaciatkom 70-tych rokov a v roku 1573 bol mestskou radou povolany prvy evanjelicky farar - Jakub Wolf.
V roku 1610 na Zilinskej synode bola vytvorena slovenska evanjelicka cirkev. V tomto roku vznikol v Modre aj slovensky evanjelicky zbor so slovenskym fararom Michalom Ordeckom z Ilavy, ktory v Modre posobil od roku 1606.
Nemecky i slovensky evanjelicky zbor v Modre si zacali stavat chramy po roku 1692 (do obdobia rekatolizacie 1674 pouzivali kostol sv. Barbory na namesti a do roku 1635 aj znovu obnoveny kostol sv. Jana Krstitela na cintorine). V dosledku nepokojov (povstanie Frantiska II Rakociho) a moru bol nemecky chram dokonceny v roku 1714 a slovensky 1715. Kostoly vsak boli male, postavene narychlo a mali slabe steny. V roku 1729 zhorela na slovenskom kostole strecha, nemecky vyhorel cely. Kostoly horeli aj v roku 1733. Slovensky kostol rozsirovali v roku 1734 a predlzovali v roku 1771.
6 jula 1825 Modra opat vyhorela. V tomto obdobi sa zacal stavat sucasny slovensky kostol a to tak, ze sa stavali najskor mury okolo stareho kostola v ktorom dalej prebiehali sluzby Bozie. Nasledne bol stary kostol zburany a pokracovalo sa v stavbe noveho kostola. Slovensky evanjelicky kostol bol dokonceny v roku 1835. Povodne podla "Tolerancneho patentu" kostol nesmel mat vezu, ta bola pristavana az v roku 1886.
Sucasny nemecky kostol bol postaveny na mieste stareho az v roku 1866 v klasicistickom slohu v dosledku poklesu poctu nemeckych evanjelikov a obmedzenej podpory pezinskych nemeckych evanjelikov, ktori si po tolerancnom patente v roku 1781 obnovili vlastny cirkevny zbor v Pezinku.
Po II sv. vojne pripadli obidva evanjelicke kostoly slovenskej evanjelickej cirkvi.
V sucasnosti je na pravidelne bohosluzobne stretnutia vyuzivany slovensky kostol (v nedelu o 9:30, ostatne stretnutia v tyzdni byvaju vacsinou v zborovej sieni na fare a to podla rozpisu umiestnenom na vyveske na kostole).
Nemecky kostol sluzi najma na kulturne ucely ako su vystavy, koncerty (koncertna sien Eunika) a pod.
Medzi kostolmi sa nachadza stara fara a na jej prieceli najdete pamatnu tabulu venovanu dvom znamym evanjelickym osobnostiam. Zaujimat vas bude pocet riadkov na tabuly (stredovy predel ignorujte).
Z = pocet riadkov + 1
Kontrolny sucet U + V + W + X + Y + Z = 37
Zdroj textu:
Zudel J., Dubovsky J., a kol.: Dejiny Modry, vydalo mesto Modra, ISBN 80-969550-3-9, 2006.
Propagacne materialy modranskeho informacneho centra.
Okrem tu uvedenych pamiatok sa v Modre nachadzaju aj dalsie ktore stoja za navstevu a maju uz svoju kesku:
Horna brana - GC179RM
Stara radnica - GC2EFGZ
Galeria Ignaca Bizmayera - GC1X5ZB
Modranska ludova majolika - GC2EFQ7
Sukenicka ulica - GC2EFMD
Z historie Modranskych zidov - GC1X5Y1
Prosím maskujte kešku tak ako bola pôvodne, miesto ukrytia je dosť frekventované ľuďmi!
Please mask the cache as it was originally, place of hidding is pretty frequency!
|