Tato
jednoducha kvizova mysterka Vas zoznami s vyznamnym rodakom mesta
Stara Tura a otestuje Vasu pozornost.
Skrysa sa nenachadza na uvodnych suradniciach, privedie Vas ku
pamatnej tabuli, venovanej Janovi Vagacovi.
No a teraz k
samotnemu listingu:
Bryndziarske priemyselné odvetvie na Slovensku má vyše 220
– rocnú tradíciu a s tým súvisia tri pojmy:Ján Vagac, Stará
Turá a Detva.
V roku1787, staroturiansky rodák Ján Vagac otvára okno do sveta
novému potravinovému výrobku, ktorým bola bryndza, dobre
prepracovaný trvanlivý ovcí syr, vhodný aj pre obchodovanie. Bola
každodennou potravou pastierov a bacov. Pôvodne sa uchovávala
vo vycistených ovcích žalúdkoch a kožiach. Bacovia
niekedy aj platili bryndzou a hrudami syra z dôvodu nedostatku
penazí. Táto bryndza ale nebola vhodná na uplatnenie v
širokej obchodnej sieti. Ján Vagac, staroturiansky mäsiar,
ktorý skupoval dobytok a ovce na strednom Slovensku, si uvedomil,
že obchodovat sa dá aj s ovcím syrom, pretože vlete ho
bolo nadostac. A tým zlomom, ktorý urobil z hrúd ovcieho syra
kvalitnú bryndzu,nebolo nic iné ako do držiavanie úzkostlivej
cistoty a hygieny pri výrobe a preprave.Hrudy ovcieho syra v
obrúskoch sa nechali na salašoch odkvapkat zo syrovátky 6-24
hodín, ukladali sa na police, kde syr dozrieval, vyskúšal
sa, bolo ho treba prekladat, obracat, utierat. Potom sa hrudy v
batohoch znášali do jedného domu (neskôr bryndziaren), kde
sa spracúvali. Najprv sa okrájali, zbavili sa vlhkej povrchovej
kôry. Tak vznikal odpad, ktorý sa ešte spracúval na menej
hodnotný syr, ostrú štiplavú kôrovicu, z ktorej sa v
domácnostiach pripravovalo špeciálne jedlo demikát. Ocistené
syry sa potom drvili rukami vo velkých nádobách a
premiešavali sa so solou. Napokon sa hmota natlacila do
kameninových nádob, drevených geletiek alebo sudov z jedlového
dreva, vrch sa zalial ovcím maslom a uzavreli sadienkom. A to
už bola bryndza pripravená na odbyt, resp. sa skladovala pri
teplote 3–5 stupnov. Využívali sa na to aj jaskyne.
Všetky práce a postupy pri výrobe bryndze trvali 10-14 dní,
neskôr v priemyselnej výrobe 3-5 dní. To znamená, že práce sa
casom zlepšovali, modernizovali. Zo salašov sa hrudy
syra zvážalina vozíkoch do bryndziarne, mleli sa drevenými
strojmi – valcami, ktoré tahali dvaja pomocníci. Aj
miešanie syrovej hmoty bolo zmechanizované. V 19. storocí
už sa zavádzali stroje pohánané plynom a naftou, v 20. storocí
výborným pomocníkom sa stala elektrina. Na expedíciu bryndze sa
využívali drevené vozy alebo lacnejšie splavovanie na
pltiach po Váhu a Hrone a potom vozmi do najväcších miest
Rakúsko - Uhorska: Budapešti, Bratislavy,Viedne.
V kraji okolo Detvy boli vhodné podmienkypre chov oviec, dostatok
ovcieho mlieka a syra. Tu sa zrodila aj slovenská bryndza a Stará
Turá bola pri tom. V Detve Ján Vagac, staroturanský rodák,
založil prvú bryndziaren na Slovensku vr. 1787. V jeho práci
pokracovali dalšie generácie rodu. Všetci sa riadili
heslom Jána Vagaca: „S
poctivostou najdalej zájdeš“.
Vagacovci viac ako 100 rokov nedokázali zhromaždit prostriedky
natolko, aby si v Detve mohli postavit vlastný dom. Bryndzu
vyrábali v niektorej z kolíb, ktorú si kúpili alebo prenajali.
Až clen piatej generácie Alexander si v roku 1908 postavil v
Detve dvojpodlažný dom a s hrdostou na celé generácie svojich
predchodcov ho na štíte oznacil názvom Alexander Vagac -
bryndziaren a syraren Detva. 
Skoncilo sa každorocné putovanie Alexandra Vagaca z Detvy do
rodiska. Darilo sa mu. Výrobu bryndze priviedol na vtedy
najvyšší stupen rozvoja. V roku 1931 vyexpedoval viac
ako 20 vagónov bryndze a syrov. Znacka Vagacových výrobkov
„Tri jedle“ bola známkou kvality.
Pripomenme ešte, že bryndziarstvu sa venovali aj
dalšie rodiny zo Starej Turej: Rodina Molecová založila
bryndziaren roku 1797 vo Zvolenskej Slatine. Bryndziaren a syráren
Peter Molec bola po roku 1989 obnovená, pracuje dodnes a vedie ju
pravdepodobne 10. generácia rodu Molec. Koncom 19. storocia
založil bryndziaren Juraj Vallo vo Zvolene. Pre túto prácu
získal svojich synov. Theodor Vallo (1861-1932) v r.1892
vynašiel mäkkú, dobre roztieratelnú bryndzu.
S výrobou bryndze na strednom Slovensku súvisia aj dalšie
rodiny zo Starej Turej: Klimácek,Valovic, Galbavý, Jurkovic,
Ježo-Párovský, Cervenanský, Púdelka, Rohácek, Slezák,
Slezácek...
Co na záver?
Bryndza je najstarší spôsob konzervovania ovcieho syra. Je
nielen dobrá, ale i zdravá. Má vysoký obsah bielkovín, vitamínov,
obsahuje organicky viazaný fosfor a vápnik využitelný pre
kosti. Znižuje cholesterol, je vhodná pri bezlepkovej diéte,
osteoporóze a je lahko strávitelná - pre ludský organizmus velmi
výhodná.
(Vilma Truhlíková - Staroturiansky spravodajca c. 4 - apríl
2007)
Suradnice finalu vypocitame nasledovne:
N 48° 4A.BCB
E 17° 4D.EAF
pricom:
1. Jan Vagac sa podla rokov dozil (presne datumy nie su
zname)
- 75 rokov - A=5
- 76 rokov - A=6
- 77 rokov - A=7
2. Ocistene syry so solou sa natlacili napr. do sudov z
- jedloveho dreva - B=8
- duboveho dreva - B=7
- jelsoveho dreva - B=9
3. Jan Vagac zalozil prvu bryndziaren na Slovensku
- v roku 1787 - C=3
- v roku 1786 - C=2
- v roku 1788 - C=4
4. Heslo Jana Vagaca znelo
- „S poctivostou dalej nezájdeš“ - D=2
- „S poctivostou dalej zájdeš“ - D=0
- „S poctivostou najdalej zájdeš“ - D=1
5. clen piatej generácie Alexander si postavil v Detve
dvojpodlažný dom s nápisom Alexander Vagac - bryndziaren a
syraren Detva
- v roku 1907 - E=8
- v roku 1906 - E=5
- v roku 1908 - E=2
6. georarach bryndzu
- moc nelubi - F=0
- zje iba v nutnosti - F=0
- skor sa jej vyhyba - F=0
7. Znak "Tri jedle" prebrala
- bryndziaren od Detvy - G=6
- Detva od bryndziarne - G=9
- ani srnky netusia, ako to bolo - G=0
Znacka Vagacovych syrov, bryndziarne zalozenej v roku 1787
Erb mesta Detva, ziskany v roku 1811, ked sa stala mesteckom
!!!Prosim, nevkladajte
KINDERodpad, radsej nieco zaujimave, nech maju hladaci zazitok aj z
vymeny obsahu cache!!!