POVESTI ŽILINSKÉ
POVESŤ PRVÁ - BURIANOVA
VEŽA
V časoch, keď sa
stal kráľom knieža Ján Zápoľský, patril Budatínsky
hrad k najmocnejším hradom v okolí. Kráľ ho daroval
rytierovi, ktorý ho sprevádzal v ťažkých bojoch o
kráľovskú korunu, slobodnému pánovi z Vlčnova, Burianovi
Svetlovskému.
Len čo nový pán prevzal darovacie listiny, išiel si
obzrieť hrad. Zapáčil sa mu na prvý pohľad. Veď
to nebolo nijaké spanštené sídlo, ale poctivo postavená
vojenská pevnosť, ktorá sa ubráni každému
nepriateľovi, či už príde z východu, zo západu,
severu alebo z juhu. Hrad obkolesovali hrubé múry so
strieľňami. Keď za ne postaví zdatných lukostrelcov
a obrancov, nikto si naň netrúfne. Stačí pár úprav, aby
sa stal nedobytným. Jediné, čo kalili rytierovo
nadšenie z naozaj kráľovského daru, bolo to, že
hradu chýbala poriadna vyhliadková veža, z ktorej by
stráž mohla pozorovať okolie. Preto sa Burian rozhodol,
že dá vežu postaviť. Len na ňu musel nájsť
vhodné miesto.
Celú povesť o "Burianovej veži" od Zuzany Kuglerovej z
knihy "Kliatba kožušníkovej vdovy" si môžete
prečítať tu.
POVESŤ DRUHÁ - SVATBA NA
POPRAVISKU
V časoch, keď
kráľ Karol Róbert povýšil Žilinu na kráľovské
mesto, žil v Budatínskom zámku kastelán. Keď mu už
tiahlo na štyridsiatku, rozhodol sa , že sa ožení
s cnostnou pannou Frederikou. Nikdy predtým ju síce nevidel, bola
však dcérou najbohatšieho žilinského kupca,
Nemca Otmara. Nevestu z bohatého domu nemožno pýtať iba
tak... Treba sa k nej s úctou správať, česť jej
vzdať!
Celú povesť "Svadba na popravisku" od Zuzany Kuglerovej z
knihy "Kliatba kožušníkovej vdovy" si môžete
prečítať tu.
...POKRAČOVANIE ALEBO AKO TO NAOZAJ VŠETKO
BOLO...
To sa možno
dozvieš, keď prídeš neďaleko domu
žilinského kata. Tam nájdeš starý odkaz. Prečítaj
si ho a tvoja cesta je už skoro na konci. Ty nevieš kde
je katov dom? No dnes to už nikto presne nevie, možno to
niekto i tuší, ale vedz, že mesto odvtedy už
veľa krát horelo a aj mapa mesta už bola odvtedy
prepísaná niekoľko krát.
Dobre, dám ti radu.
Veža ostala stáť dodnes tam kde vždy a mal by si ju
vidieť z hlavného rínku. Veža stojí 50 až 55 siah od
praniera smerom na Dubeň. Pranier bol na hlavnom rínku
hneď vedľa severozápadnej studne - kedysi stál tam kde
začínaš. No a veža si pamätá, kde ten katov dom
bol. Ale minulosť z jej pamäte objavíš už iba
čarami, ktoré ju na prítomnosť obrátia. Posvieť si
svetlom z budúcnosti* a pozri sa cez zrkadielko*, ktoré ti tak
dávne tajomstvo vo veži ukryté písmom starým ako Rím
prezradí.
A nezabudni, že do
cieľa sa dostaneš, iba ak si veľmi pozorne
čítal, čo sa v starých povestiach hovorí. Lebo na
štyri malé tajomstvá si ešte budeš musieť
spomenúť.
* - musíš mať so
sebou, a zíde sa ti aj pero a papier na poznámky
Vyššia
náročnosť je len kôli týmto pomôckam, normálne by som to
hodnotil 
.
Zdroj: TIK Žilina,
Zuzana Kuglerová: Kliatba kožušníkovej vdovy,
Ilustrácie: Bystrík Vančo