Kostol sv. Heleny a Krista Krala
Kostol, postaveny na malom navrsi v obci Nedozery-Brezany, sa sklada zo stareho kostolika sv. Heleny a kostola Krista Krala, pristavaneho v juznej casti stavby v roku 1938. Povodny goticky kostolik je zasvateny sv. Helene, matke prveho krestanskeho rimskeho cisara – Konstatina. Svatica, ktora hladom prinutila Judasa, aby jej ukazal miesto, kde je Kristov kriz, byva zvycajne zobrazovana v cisarskom ruchu s korunou, drziac knihu.
Jednolodova stavba kostola pochadza z konca 14. storocia a v pramenoch je zaznamenane: Pisal sa rok 1409, ked s laskavostou zemepana palatina regni Hungarie Eustacha de Ilschva a jeho vznesenej manzelky bol v Brezanoch vystavany kostolik. V devatdesiatych rokoch 15. storocia bola stavba polygonalne rozsirena o presbyterium a v zapadnej casti bola vybudovana mohutna veza. Grofka Frantiska Khuen, vdova po Pavlovi Palfim, majitelovi bojnickeho panstva, v roku 1666 dala kostolik rozsirit o lod a vezu a okolo kostola bol vybudovany mur so strielnami.
Pri obnove podla projektu arch. B. Storma v roku 1938, o ktoru usilovali uz farar Gejza Ludvig a notar Viktor Smatlak a ktora sa realizovala za posobenia dostojneho pana Jana Hullu, dostal sucasnu podobu. Kostol po obnove posvatil generalny vikar Mesik – Vajda 20. augusta 1938.
Z povodneho kostal sa okrem malieb zachovali aj viacere stavebne prvky. V bocnom oltari Panny Marie zo zaciatku 18. storocia su vsadene sochy Immaculaty, sv. Anny a sv. Katariny. Hornu cast otara doplnaju sosky anjelikov a svatych. Z druhej tretiny 17. storocia pochadza renesancno-barokova kazatelnica, ktorej recniste clenia korintske stlpy medzi ktorymi dominuju sochy evanjelistov a Krista. Krstielnica z cerveneho mramoru pochadza zo 17. storocia. Oltar. sv. Antona dotvaraju sochy zo starsich oltarov z prvej polovice 18. storocia. V roku 1986 pri restauratorskych pracach v kostole odkryli fresku Snimanie z Kriza a sucasne upravili cely priestor kostola a zacalo sa s restaruovanim soch – sv. Rochusa, sv. Heleny, sv. Sebastiana i sochy Panny Marie Immaculaty a barokovej sochy Patrona Hungariae. Zachrana ojedinelych pamiatok v Kostole Krista Krala v Nedozeroch – Brezanoch prispeje k zachovaniu kulturneho dedicstva nasej spolocnosti.
sv. Helena
Narodila sa okolo roku 255 v Drepanone v Bitynii (dnes Karamursel, severozapadne Turecko), ako dcera pohanskeho krcmara a zomrela 18. augusta 330 v Nikomedii. Zhruba od roku 289 bola manzelkou neskorsieho rimskeho cisara Konstantia Chlora, ktoremu uz predtym porodila syna Konstantina (buduceho Konstantina Velkeho). Roku 292 sa s nou jej muz rozisiel, aby si mohl vziat za zenu dceru cisara Maximiana Theodoru.
Od roku 306 sa Helena zdrzovala najma na dvore svojho syna Konstantina, kde prijala krestansku vieru (asi roku 312). Ziskala tiez titul nobilissima femina a roku 325 aj titul Augusta. Mesto Drepanon bolo na jej pocest premenovane na Helenopolis.
Spolu so svojim synom dala postavit mnohe velke kostoly v Rimskej risi (kostol sv. Kriza v Jeruzaleme, apostolsky kostol v Konstantinopole, kostol Narodenia Pana v Betleheme). Je s nou spajana legenda o najdeni Kristovho kriza pocas cesty po Svatej zemi a preto je patronkou archeologov. Pri vieroucnych sporoch tom case sa priklanala skor na stranu arianstva a nie ortodoxie.