Sukenicka ulica v Modre Multi-cache

Popri historickom význame modranského vinohradníctva sa niekedy zabúda na to, že v minulosti patrila Modra medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská celej krajiny. Poctom dielní bola tretím najdôležitejším mestom v Bratislavskej stolici (po Bratislave a Trnave) a predstihla aj mnohé iné slobodné královské mestá na Slovensku. Najrozvinutejším remeslom v Modre bolo práve súkenníctvo. Spolu s Pezinkom a Skalicou patrila medzi najdôležitejšie strediská výroby jemného súkna na celom Slovensku. Zaciatkom 18. storocia výroba v týchto troch mestách dosahovala 40 % celkovej výroby súkna v celom Uhorsku. Súkno patrilo v minulosti medzi dôležité látky, využívané nielen na výrobu odevov urcených na bežné ci sviatocné nosenie, ale aj výrobu vojenských uniforiem. Vyrábalo sa z ovcej vlny. Ostrihaná vlna sa cesala, získalo sa tak z nej vlákno, z ktorého sa tkala látka. Tá sa spevnila procesom zvaným valchovanie a nakoniec zafarbila. Pracovný proces, pri ktorom súkno vznikalo sa odrážal v cene látky, ktorá nebola nízka. Vôbec v minulosti boli akékolvek látky drahé a preto sa tak casto opakovane používal starý odev ci sa šaty (aj po mrtvych) prešívali. Lacné látky a odevy, avšak casto na úkor kvality, máme až dnes. Súkna sa samozrejme rozlišovali podla kvality vlasu a ucelenosti tkaniny na hrubšie a jemné. Najjemnejšie súkna sa vyrábali v minulosti v dnešnom Belgicku a Holandsku (tzv. flámske). Nesúviselo to len s technológiou výroby, ale aj s kvalitou západoeurópskych plemien oviec. Naše domáce, tzv. uhorské ovce maIi hrubšiu vlnu, a aj preto sa v minulosti na luxusný odev aj do Modry dovážalo cudzozemské vel'mi jemné súkno. Samotné súkno prechádzalo pri výrobe procesom valchovania, t.j. zmakcenia praním a mácaním vo vode s prímesou mydla a tzv. valchárskej hlinky a následným plstnatením tkaniny, ktorá sa dosahovala tlcením stupami. Stupy boli vel'ké dubové trámy, ktoré v upravených otvoroch padali na látku zloženú v korytách. Najstarší proces valchovania prebiehal v kadiach a remeselník ho vykonával vo svojej dielni, neskor sa zriadili valchy pohánané mlynským kolesom. Súcastou finálneho spracovania súkna bolo jeho farbenie. V case najväcšej slávy modranského súkenníctva pôsobil v Modre majster farbiar, ktorý mával aj tovariša. Farbiari na území Slovenska boli vzácni odborníci a organizovali sa vo viedenskom farbiarskom cechu. V 18. storocí boli významní farbiari už aj v Bratislave a sem si chodili dávat farbit súkno aj modranskí remeselníci. Farba látok odrážala urcité módne zvyklosti, ktoré sa zaužívali na našom území v období 16. až 18. storocia. Tzv. uhorský typ odevu bol farebnejší (žltá, cervená, zelená) a najcastejšie si ho obliekali predstavitelia šl'achty. Nemecký odev (tmavomodrý, cierny) bol skor oblúbený u protestantských meštanov. Farbenie prebiehalo tak, že sa tkanina vyvárala vo farbiacom roztoku. Cervená farba (resp. pigment) sa získavala z rastliny zvanej požlt farbiarsky, žltá zo šafránu a modrá z farbovníka obycajného (známeho aj ako boryt). Cierna sa získavala z dubienok alebo za stromu kampeškovníka obycajného pôvodom z Ameriky. Na modrú farbu sa od 16. storocia používalo aj indigo. Niektoré z týchto rastlín sa na tieto úcely pestovali aj v okolí Modry, botanici z 19. storocia (napr. L. Holuby) ich už skôr popisujú ako volne rastúcu burinu (napr. boryt) na poliach a pri cestách. Cudzokrajné pigmenty sa do Modry dovážali cez Vieden.

Hotovú látku opracovali špecializovaní remeselníci, tzv. postrihaci súkna Na tento úcel sa používali vel'ké nožnice (vyše 70 cm dlhé), ktoré sa jednou stranou na látke zatažili a skracovali sa tak nerovnosti a vystupujúce vlákna na látke. Cím jemnejšie toto skrátenie bolo, tým kvalitnejšia a drahšia bola aj samotná látka. Aj modranskí postrihaci súkna mali svoj vlastný cech. Bol organizovaný podl'a štatútov bratislavského cechu, no tu sa tomuto remeslu nevel'mi darilo. Aj ked' mali bratislavské štatúty platit pre celé Uhorsko, už v 17. storocí boli dôležitejšie štatúty, ktoré si vyhotovili modranskí a skalickí postrihaci, ako najväcší profesionáli v tomto remesle. Tie nakoniec potvrdil v roku 1714 aj panovník a riadili sa nimi aj bratislavskí a šopronskí remeselníci. Aj ked' pocet majstrov tohto cechu nikdy nebol vysoký (kvôli ich špecializácii), aj tak napr. v Modre v roku 1828 pracovali 4 majstri, co bol rovnaký pocet ako v Trnave. Odkial' sa získavala surovina na výrobu súkna - ovcia vlna? Predovšetkým, aby sa znižovali náklady, kupovala sa v blízkosti Modry. Dnes je to už takmer nepredstavitel'né, ale na miestach, kde sú v dnešnej dobe polia, bývali v minulosti obrovské pasienky, kde sa prehánali stáda oviec. Najmä na Záhorí a v oblasti okolo Žitného ostrova sa všetka pôda, ktorá nebola vhodná na pestovanie obilia, využívala ako pasienok, a spásali ju okrem dobytka najmä ovce. V našom okolí sa chovali hlavne pre vlnu. Modranskí majstri ju kupovali vo vel'kom, napríklad v roku 1655 sa piati modranskí súkenníci zaviazali, že prevezmú od správcu panstva Gajary všetku zimnú a letnú vlnu. Od konca 18. storocia sa na západnom Slovensku zacali chovat ovce ešte vo vacšej miere ako predtým. Predovšetkým sa najmä bohatí aristokrati, ako napr. Esterháziovci, orientovali na španielske plemeno Merino, ktoré dávalo vynikajúcu kvalitnú vlnu. Takéto ovecky sa pásli napriklad aj v dnešnom Bemolákove. Modranskí súkenníci z nich ale vel'ký osoh nemali. Všetka vlna sa totiž exportovala na spracovanie mimo Uhorska, najmä na Moravu a do Rakúska.
Cache:
Pri prechádzke ulickou si poznacte cervené císlo z domu, ktorý má nad vchodom iniciály VK na ozdobnom štíte (AB) a cervené císlo z domu, ktorý má nad vchodom iniciály ŠU na ozdobnom štíte (CD). Cache je uložená na súradniciach:
N 48 19.(B+C+D)(D-A)(D-A) E 017 18.(D-A)C(D-A-C)
Walk through the Sukenicka street and mark red number from house entrance with decorative initial VK (AB) and also red number