Skip to content

Konkatedrála sv. Mikulása Multi-cache

This cache has been archived.

ForestReviewer:
Mrzí ma to, ale nedostali sme od teba žiadnu reakciu. Preto tento listing teraz archivujem, čím sa ostatným kešerom otvára priestor pre založenie novej kešky niekde v okolí a hra tak môže pokračovať.


Ak po tvojej keške zostali v teréne nejaké zvyšky, prosím o ich odstránenie. Súčasťou hry Geocaching je aj zásada "Leave no trace" - nezanechať po sebe žiadne stopy, ktoré by mohli byť vnímané ako negatívny zásah do životného prostredia.


V mene všetkých nálezcov tvojej kešky ti ďakujem za zábavu, ktorú nám priniesla.

ForestReviewer - Community Volunteer Reviewer for Slovakia
Geocaching.com | Help Center | Guidelines (Pravidlá) | Regional Guidelines


Viac info:
Pravidlá - Udržiavaj svoju kešku - prosím, oboznám sa s pravidlami.
Help Center - 7. Ownership after publication - všetko, čo potrebuješ vedieť o údržbe kešiek.
Help Center - 7.15 Archive or unarchive a geocache - po archivovaní zober kešku z terénu.

More
Hidden : 8/26/2010
Difficulty:
3 out of 5
Terrain:
1.5 out of 5

Size: Size:   micro (micro)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:

Konkatedrálny chrám Svätého Mikulása.

Svätý Otec Benedikt XVI. rozhodol o povýšení farského kostola sv. Mikuláša v Prešove na konkatedrálny chrám. Slávnostné vyhlásenie sa uskutocnilo pri pontifikálnej sv. omši 9. augusta 2008 vo výrocitý den zriadenia Košickej arcidiecézy.




Táto keška bola nominovaná na Slovak GeoAwards 2014



Najvýznamnejšou historickou dominantou Prešova je nesporne kostol sv. Mikuláša, ktorý je zároven najstaršou budovou a jedinou dochovanou gotickou sakrálnou stavbou v meste. Chrám je gotickým trojlodím, tzv. sienovým kostolom, ktoré boli rozšírené predovšetkým v nemeckých oblastiach. V minulosti ho považovali za jeden z najdokonalejších sienových kostolov v bývalom Uhorsku a spomedzi stavieb rovnakého typu na Slovensku sa svojimi rozmermi (dlžka 54,70 m, šírka 34,45 m a výška vnútorného priestoru 16 m) radí hned za levocský chrám sv. Jakuba a bratislavský Dóm sv. Martina. Jeho pôvod siaha ešte do predmestského obdobia a pravdepodobne už od 13. storocia stál na jeho mieste kostol nemeckej osady. Azda v tých casoch má svoj pôvod i patrocínium sv. Mikuláša, ktoré so sebou priniesli nemeckí kolonisti. Vlastný farský kostol si mesto postavilo koncom 40. rokov 14. storocia. Dokladá to listina královnej Alžbety z r. 1347, dovolujúca Prešovcanom kdekolvek v Šarišskej stolici lámat kamen, urcený na jeho výstavbu. Možno predpokladat, že táto prvá stavba bola vrcholne gotickým trojlodím s pôdorysom v podstate zhodným s dnešným kostolom. Zachovali sa z nej hlavice stlpov a konzoly v severnej stene a triumfálnom oblúku, ktoré zároven poukazujú na výšku pôvodného chrámu. Jeho stavitelov pripomína reliéf bradatej hlavy v severnej stene, pravdepodobne podobizen kamenárskeho majstra. V priebehu 15. storocia boli potom vykonané viaceré stavebné úpravy a prístavby. Najradikálnejším zásahom bola však prestavba v rokoch 1502-1511, ktorú viedol prešovský kamenársky majster Ján Brengyszeyn. Veža kostola bola dokoncená r. 1515. Dnešná podoba jej vrcholu je však z r. 1904. Dalších autorov prestavby pripomínajú kamenárske znacky a reliéf bradatej hlavy na južnej strane vítazného oblúka južnej lode. V jej priebehu prebudovali celé trojlodie, o niekolko metrov zvýšili všetky steny a po pristavaní niektorých dalších castí (južná predsien) dali celému chrámu dnešnú neskorogotickú podobu. Lode a presbytérium vtedy zaklenuli krásnymi sietovými a hviezdovými klenbami, predsien pod vežou u nás pomerne vzácnou kruhovou klenbou. Dalšie storocia priniesli iba niektoré menšie úpravy a prístavby, ako južný barokový portál z 18. storocia a severný empírový portikus z r. 1828. Ovela väcšie zmeny prekonalo iba vnútorné zariadenie. Kostol viackrát vyhorel, a to v r. 1685, 1711, 1780, 1788, 1886 a naposledy r. 1887. Po tomto požiari zastrešili vežu iba provizórnou strieškou a v r. 1903-1904 pseudogotickou strechou podla projektu slávneho stavitela F. Schuleka. Pôvodne bol okolo kostola cintorín, ohradený kamenným múrom. Ten zrušili v prvej polovici 19. storocia a následne zbúrali aj múr. Na cintorín, resp. pochovávanie v chráme upozornujú iba necitatelné mramorové náhrobné kamene pri južnom portáli. V krypte kostola bolo pochovaných viacero významných osobností, medzi inými známy filozof a pedagóg, rektor evanjelického kolégia Eliáš Ladiver (1684). Dalšie osudy kostola úzko súviseli s historickým vývinom mesta. Ako katolícky farský kostol slúžil do roku 1531, ked všetci meštania spolu s farárom prijali Lutherovo ucenie. Pocas nasledujúcich 140 rokov bol potom evanjelickým chrámom obcanov nemeckej národnosti a kedže prvý nemecký knaz mal zároven funkciu farára, nadalej ostal i farským kostolom. Po obsadení mesta habsburským vojskom r.1671 urobili z neho katolícky kostol, pocas povstania Imricha Tököliho (1682-86, v pôvodine Thökölyho) opät evanjelický. Posledný raz slúžil ako nemecký evanjelický chrám pocas povstania Františka II. Rákociho, v r. 1705-1711. Odvtedy až do súcasnosti je rímskokatolíckym farským kostolom. Za zmienku stojí, že pocas reformácie (v 16. -17. storocí) sa v chráme ako v najväcšej sieni v meste schádzali meštania raz rocne pri volbe mestskej rady a azda i pri iných mimoriadnych príležitostiach. Na konci prvej svetovej vojny sa stal svedkom jednej z najtragickejších udalostí v dejinách mesta, popravy úcastníkov tzv. prešovskej vzbury. Pri jeho severnej stene bolo 1. novembra 1918 zastrelených 43 osôb. Donedávna pripomínala popravu pamätná tabula, snatá pri oprave kostola r. 1990. Z pôvodného gotického a renesancného vnútorného zariadenia sa dochovalo iba velmi málo. Väcšia cast bola znicená pri požiaroch, najmä však v dôsledku náboženských bojov pocas protihabsburských povstaní na konci 17. storocia. Po obsadení mesta Tököliho vojskom r. 1682 vyniesli meštania z kostola ako odplatu za krutú katolizáciu všetky krídlové oltáre a spálili ich v mestskom pivovare. Pôvodne mal chrám 12 gotických oltárov a medzi nimi bol aj oltár od krakovského majstra Vavrinca Wlodarza. Zo všetkých oltárnych obrazov sa zachovalo iba štrnást tabulových obrazov od prešovských maliarov Molerovcov, pôvodne z oltára sv. Mikuláša a sv. Panny Márie. Z pôvodného hlavného oltára sv. Mikuláša z konca 15. storocia (vznikal v r. 1490-1506) ostali tri polychrómované plastiky, sv. Mikuláša, ktorý je patrónom kostola, Madony s dietatom a sv. Elígia s troma menšími plastikami evanjelistov na konzolách s baldachýnmi, od prešovského rezbára J. Weissa. Celú gotickú oltárnu skrinu neskôr zakomponovali do nového barokového oltára od J. Hartmanna (r. 1696). Rám hlavného oltára vznikol pocas úcinkovania jezuitov v Prešove. Svedcia o tom aj plastiky ich rádových svätcov a emblém IHS na bohostánku. Pod vrcholom je tretí erb Prešova z r. 1558. Z ostatných gotických predmetov ostala v chráme mimoriadne cenná plastika Ukrižovaného z prvej polovice 14. st. , soška Krista Trpitela z dielne Majstra Pavla z Levoce a plastika archanjela Gabriela z 15. st. , ktorá bola r. 1873 na svetovej výstave vo Viedni. Z prelomu 15. a 16. storocia sa zachovalí nástenné malby na severnej stene. Z cias ranej renesancie pochádza krstitelnica z cerveného mramoru s tepaným medeným vrchnákom, pravdepodobne od talianskeho majstra. V protestantskom období chrámu boli postavené oratóriá na severnej strane hlavného presbytéria, ako aj hlavný organový chór s organom z r. 1634 na západnej strane. Nad organom je postava sv. Michala archanjela. Bocný chór s organom pochádza zo 17. storocia. Na nom sú štyri malby - Zvestovanie, Narodenie, Obrezanie, Poklona troch mudrcov s oznacením hlavy a veršov evanjelistov Lukáša a Matúša. Gótskym písmom je tam napísaný text: "Gelobet sey des Herrn Name von nu an biss in ewigkeit" (Nech je pochválené meno Pána od teraz až na veky). Štvor a šest-sedadlové, intarziou zdobené renesancné stallá pochádzajú z r. 1568-1569. Chrám musel pôvodne obsahovat podstatne viac renesancných prvkov z cias reformácie, kedže v tom období ho dala mestská rada renovovat, ako na to upozornuje nápis na kamennej tabuli z r. 1641, zasadenej v severnej stene predsiene. V priebehu 18. storocia doplnili interiér viacerými barokovými objektmi. V tom case bol na pravej strane od hlavného oltára postavený oltár sv. Antona Paduánskeho, oltár sv. Jozefa a oltár Premenenia Pána. Vitráže v oknách v južnej stene a presbytériu pochádzajú z 50. rokov 20. storocia. V rokoch 1939-1946 bol kostol katedrálou rímskokatolíckeho prešovského apoštolského administrátora.

zdroj:www.presov.sk

Nechcel som kesku umiestnovat na historicku pamiatku a preto som zvolil krátku multinu.
Súradnice finalu sa dozviete ak obídete kostol a spocítate kolko svetiel ho v noci zo zeme osvetluje. Dostanete dvojciferné císlo AB.

N=48°59,(3A)(B)(B) E=021°14,(A)(2A-B)(A)

Miesto je velmi frekventované,tak pozor na muglov a bezpecnostné kamery.

Additional Hints (Decrypt)

230

Decryption Key

A|B|C|D|E|F|G|H|I|J|K|L|M
-------------------------
N|O|P|Q|R|S|T|U|V|W|X|Y|Z

(letter above equals below, and vice versa)