Starý zámok
BS - Starý zámok
Mestský hrad, renesancná protiturecká pevnost vybudovaná z pôvodného románsko-gotického kostola, karnera a opevnenia. Stojí v historickom jadre Banskej Štiavnice na úpätí vrchu Paradajs a tvorí dominantu mesta.
Mestský hrad, tzv. Starý zámok vznikol v 16. storocí, v case tureckého nebezpecenstva, ktoré smerovalo z Balkánu na naše územie a ohrozovalo predovšetkým bohaté stredoslovenské banské mestá. Banská Štiavnica vzhladom na mimoriadne zložitý horský terén nemohla využit jednotný systém obrany tak ako iné mestá v krajine. Obranu preto sústredili do samostatných pevností, ktoré vybudovali v meste na dominantných miestach a prístupové cesty chránili úsekmi múrov pripojenými k opevneným domom v meste a k mestským bránam. V systéme obrany boli najdôležitejšie dve pevnosti - Starý zámok a Nový zámok.
Pri vytváraní pevnostného systému sústredili pozornost predovšetkým na priestor terasy, kde bolo už od románskych cias cirkevné centrum mesta. Prestavba opevneného cirkevného areálu na mestský hrad v roku 1548 nesie všetky znaky rýchlej funkcnej adaptácie na pevnost zodpovedajúcu novej vojenskej technike. Pri prestavbe sa ponechali základné konštrukcie starších budov, dodnes citatelné v súbore zachovaných objektov. Mestský hrad vznikol z troch celkov - z bývalého farského kostola Panny Márie, karnera sv.Michala a z opevnenia so vstupnou bránou a baštami. Tieto tri celky mali do polovice 16. storocia svoj samostatný historický a stavebný vývoj. Kostol Panny Márie bol pôvodne neskororománskou stavbou z prvej polovice 13. stor. Postavili ho ako trojlodovú baziliku so západnou vežou vclenenou do pôdorysu lode. Súcastou kostola bola aj sakristia. Po zemetrasení (rok 1443), pri ktorom bol asi kostol poškodený, pristúpili k jeho prestavbe, ktorá prerástla v rokoch 1492 a 1515 do významného stavebného podujatia. Vynikajúcu architektonickú úroven prestavby dokumentuje dodnes množstvo detailov, profilov ostení, portálov, casti rebier niekdajšieho klenbového systému, ako aj spôsob spracovania vretenovitého schodišta. Do cias tejto prestavby datujeme aj vznik dodnes zachovaného opevnovacieho systému s bohato riešenou vežovitou vstupnou bránou. Jeho súcastou sa stala obytná veža Himmelreich zo 14. storocia. Na JV od kostola stojí karner, ktorý postavili na niekdajšom cintoríne súcasne s kostolom. Stavba kruhového pôdorysu má spodný priestor zaklenutý na stredný stlp, hlboko zapustený do zeme. Kruhový priestor kaplnky ukoncený konchou si zachoval viacero vrstiev nástenných malieb a stopy po mladších gotických úpravách. Ked hrozba tureckého vpádu prinútila mesto prebudovat nákladne dokoncený kostol na pevnost, pri rýchlej prestavbe násilne uplatnili funkcné obranné prvky. Najväcším zásahom bola zmena dispozície kostola. Vnútorné nádvorie hradu vzniklo zbúraním klenieb hlavnej lode a zamurovaním triumfálneho oblúka i arkád medzi priestorom hlavnej lode a bocných lodí, cím vzniklo niekolkoposchodové pavlacové nádvorie. Z pavlace viedli vchody do priestorov, ktoré vznikli viacnásobným prestropením bocných lodí. Sled prestavby dodnes dobre vidno na niektorých detailoch, najmä na niekdajšom triumfálnom oblúku na celnej strane nádvoria. Kostol zvýšili o poschodie s nárožnými pozorovacími vežami, obvodové murivo medzi opornými piliermi spevnili a doplnili o delové strielne. Súcasne upravili aj nový, dnešný vstup a zosilnili opevnenie, cím porušili aj pôdorys románskej kaplnky karnera. Charakteristickým znakom tejto prestavby je náhlivost stavebných prác, vynútená blížiacim sa nebezpecenstvom. Až následná úprava zo 60-tych rokov 16. storocia prejavuje znaky so zmyslom pre reprezentáciu ovplyvnenú talianskymi vzormi, viditelnými najmä v architektonických detailoch. Nakoniec v roku 1777 prestavali vstupnú vežu s cibulovou strechou do barokovej podoby. V 19. storocí slúžila cast priestorov zámku pre potreby mestskej polície, dalej ako mestská ladovna mäsiarov, mestský archív, knižnica, telocvicna. Od 1.7.1900 sa Starý zámok stal sídlom Mestského múzea. V roku 1950 bol Starý zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
vstupná brána
Skrýša
Skrýša sa nachádza v blízkosti vstupu na zámok. Na odlovenie nie je nutné vstupovat do areálu. Na priloženej fotke si môžte pozriet otváracie hodiny a vstupné. Urcite sa ho oplatí pozriet si aj z vnútra. Na veži je dalekohlad, ktorým si môžte pozriet krásne okolie Banskej Štiavnice. Pri odlove kešky si dávajte velký pozor na muglov, ktorých tu býva najmä v lete velmi vela.
POZOR!! Z logov som sa dozvedel, že sa tu nachadza este jedna keska, ktora ale nie je zaregistrovaná. Ak ste našli tú, tak nelogujte na geo.com túto. Naša keška je v obale od krému, ktorého spodná cast je oblepená ciernou izolacnou páskou a vrch je červený.