GC2BZYM Sedliská (Soroš) (Traditional Cache) in Trnavský kraj, Slovakia created by PalKeška_a

This cache has been archived.

FitReviewer: Ahoj, archivujem, už je veľmi dlho off. Vzniká tým miesto na založenie novej kešky, ak by mal niekto čas a záujem. Vďaka za doterajšiu zábavu.

FitReviewer (Matúš) - Community Volunteer Reviewer for Slovakia
Geocaching.com | Help Center | Guidelines (Pravidlá) | Regional Guidelines
Odpovede na základné otázky (nielen) ohľadom zakladania kešiek nájdeš v mojom profile.

GC2BZYM ▼

A cache by PalKeška_a_ipko, adopted from pipuch Message this owner

Hidden : 8/4/2010

Difficulty:

Terrain:

Size: Size: regular (regular)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:

Prírodná rezervácia Sedliská (Pre domacich známa pod nazvom Soroš alebo Poniklecova lúcka)

Nadmorská výška: 230 – 303 m n. m.
Rozloha: 46,09 ha
Kraj: Trnavský
Okres: Hlohovec
Katastrálne územie: Hlohovec

PRÍRODNÉ POMERY
Územie sa nachádza v západnej casti Slovenska, SV od mesta Hlohovec, v najjužnejšom výbežku Považského Inovca, na styku s Podunajskou nížinou.
Na geologickej stavbe územia sa podielajú horniny druhohôr – mezozoika obalovej série inoveckej, tretohorné sedimenty a horniny kvartéru. Hlavnou stavebnou castou územia sú druhohorné vápence a dolomity. Tretohorné sedimenty vystupujú na povrch v JV casti územia a majú charakter karbonátových brekcií. Kvartérne horniny tvoria hliny a spraše, sú výrazne vyvinuté predovšetkým v SZ lesnatej casti územia.
V území sa vyskytujú teplomilné dubové lesy s dubom plstnatým, ktoré sú na odlesnených miestach nahradené teplo- a suchomilnými travinno-bylinnými spolocenstvami, po okrajoch lemované porastami trnkových krovín. Vzhladom na to, že lesné porasty v území nie sú na extrémnych svahoch, sú zapojenejšie, dub plstnatý (Quercus pubescens) je tu zriedkavejší. Z drevín prevláda dub zimný
(Quercus petraea agg.) a dub cerový (Q. cerris), z krovinných druhov je castý napr. drien obycajný (Cornus mas) a kalina siripútková (Viburnum lantana).
Chránené a ohrozené druhy rastlín a živocíchov sú najviac zastúpené v nelesnej casti územia. V skorom jarnom období je najnápadnejším druhom poniklec velkokvetý (Pulsatilla grandis) – druh európskeho významu. Dalšími ochranársky významnými druhmi flóry sú napr. hlavácik jarný (Adonis vernalis), poniklec lúcny ceský (Pulsatilla pratensis subsp. bohemica), vstavac trojzubý (Orchis tridentata), vstavac purpurový (O. purpurea), na lesných okrajoch jasenec biely (Dictamnus albus). V lesnej casti územia boli z chránených a ohrozených druhov rastlín zistené napr. modruška pošvatá (Limodorum abortivum) a lalia zlatohlavá (Lilium martagon).
Typickým živocíšnym druhom nelesnej casti územia je jašterica zelená (Lacerta viridis), z bezstavovcov boli v území zistené viaceré chránené a ohrozené druhy motýlov, napr. vretienka neskorá (Zygaena laeta) a vidlochvost ovocný (Iphiclides podalirius). Z dalších druhov hmyzu tu žije napr. modlivka zelená (Mantis religiosa), v lesných porastoch sa vyskytuje lajniak skarabeusovitý (Sisyphus schaefferi), rohác obycajný (Lucanus cervus), zo stavovcov napr. užovka stromová (Elaphe longissima).
Doplnujúce info na informacnej tabuly priamo na mieste.
Zdroj: (visit link)

Existuje aj jedna povest o tomto malebnom mieste nad Hlohovcom

Nedaleko sa nachadza viecha s nazvom Jašter. Stojí v malebnom prostredí viníc na svahu pod kopcami Sedlisko, ktoré však Hlohovcania poznajú ako Soroš. Dozvedel som sa, že názov viechy vychádza z povesti, ktorá pravdepodobne vznikla na základe svedectva niekolkých obyvatelov Sv. Petra (mestká cast Hlohovca). Ako vravia svedkovia, v Peterskom háji na Soroši bol v šestdesiatych rokoch minulého storocia viackrát pozorovaný 2,5 metra dlhý plaz s hladkým telom, hlavou podobnou jašterici a papulou pripomínajúcou žabu. Tieto senzacné výpovede prirodzene vzbudili záujem verejnosti a casom vznikla povest o jašterovi. Ale je to naozaj len povest bez racionálneho základu?
V trópoch Afriky, Ázie a Austrálie skutocne žijú velké jaštery, zvané varany. Pôsobia impozantným dojmom. Ked sa s nimi Európania prvýkrát, pravdepodobne pri križiackych výpravách, stretli, považovali ich dokonca za mladých drakov! Najväcší je varan komodský z Indonézie, dosahujúci dlžku viac ako 3 m a hmotnost až 150 kg. Žije azda, alebo aspon žil v nedávnej minulosti na Soroši nejaký druh varana?
Odpoved je jednoznacne záporná a jej vysvetlenie jednoduché. Jaštery sa zaradujú medzi plazy. Tieto, tzv. studenokrvné živocíchy, prispôsobujú svoju telesnú teplotu teplote prostredia. V chladnom prostredí sa teplota ich tela znižuje a životné funkcie sa spomalujú. Jednoducho povedané, aby boli plazy aktívne, potrebujú dostatocne teplé prostredie. Preto sa rady vyhrievajú na slnku. Cím je plaz väcší, tým viac tepla musí jeho telo absorbovat, aby sa zohrialo. V miernom podnebí Slovenska so studenými zimami preto jaštery väcších rozmerov nemôžu vo volnej prírode prežívat.
Natíska sa otázka , co vlastne videli spomínaní Svätopetercania na Soroši. Možno predpokladat, že skutocne zazreli velkého plaza. Svahy Soroša, vystavené slnku, sa totiž vyznacujú pomerne teplým podnebím. Žijú tu vdaka tomu najväcšie plazy Slovenska. Zdaleka však nedosahujú rozmery povestného jaštera. Na Soroši velmi hojná jašterica zelená dosahuje dlžku 40 cm a užovka stromová v našich podmienkach dorastá maximálne 160 cm.
Zdroj: (visit link)

Ku samotnej cache: Nemusite mat kazdu cache v okoli :)
Oproti Waypointu je vyjazdena cesta od aut do lesa (cca 20m). Lesna cesta pokracuje do zahradkarskej osady, kde je vstup zakazany. Za pravotocivou zakrutou sa drzime vlavo a pohladame lesny chodnik... aj ked sa zda, ze tam nieje , tak tam urcite je. Bohuzial vegetacia rastie rychlejsie, ako ju stihaju pokosit miestni zahradkari.

Additional Hints (No hints available.)