DNV cache Traditional Cache
Vrso: Ahoj,
cache je uz viac ako mesiac deaktivovana. Prechodne deaktivovanie je urcene len pre kratkodobe problemy, aby vlastnik mohol cache v rozumnej dobe obnovit alebo opravit.
Ak mas predsa zaujem cache obnovit, napis mi a rad ju vyberiem z archivu.
Dakujem
Vrso, reviewer pre Slovensko a okolie
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(micro)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Mikro, jednoduchá cache.
Velkost je približne 2 x 5 cm.
Dobre maskovaná.
Skúste dat na povodné miesto ako ste ju našli a kde ste ju našli. Dik
Nieco o Devínskej Novej Vsi...
Osídlenie chotára Devínskej Novej Vsi je velmi staré, siaha najmenej do mladšej doby kamennej. Našli sa tu aj predmety pochádzajúce z bronzovej a zo železnej doby. Osobitnú pozornost si zaslúžia unikátne nálezy dokmentujúce slovansko-avarské osídlenie. Nachádza sa tu jedno z najstarších a najvýznamnejších pohrebísk. Niektorí historici ho spájajú so Samovou ríšou - prvým zvazom slovanských kmenov na území Slovenska, ktoré založil franský kupec Samo v roku 623. Na pohrebisku, ktoré sa používalo v 7. až 9. storocí, objavili 856 kostrových a 27 žiarových hrobov. Archeológovia odkryli 85 jazdeckých hrobov (bojovník pochovaný aj s konom). Obsahovo rozdielne nálezy v jednotlivých hroboch poskytli jedinecný materiál na štúdium majetkovej diferenciácie vtedajšieho obyvatelstva.
Na dvoch návršiach strmo sa vypínajúcich nad moravskú nivu stáli pri štvrti nazývanej Slovinec v 9.storocí dve mohutné velkomoravské pevnosti. Na menšej plošine dolného kopca dolného kopca bolo opevnené hradisko s oznacením Na skale. Hradisko chránil 2 metre vysoký ochranný val, ktoré násyp sa dá aj dnes rozpoznat v teréne. Do pevnosti sa vstupovalo cez mohutnú bránu s bocnými drevenými vežami. Archeológom sa podarilo nájst zvyšky jednopriestorovej zrubovej stavby s dvoma kupolovými hlinenými pecami. Horné hradisko s oznacením Na pieskoch stálo na vyššej plošine ležiace nad žltou stenou Sandbergu. Opevnenie hradiska tvoril mohutný násyp z juhu posilnený priekopou. Novoveské pevnosti vznikli súcasne a zdá sa, že v rovnako case aj zanikli. v Oboch sa našli stopy po velkom požiari, ktorý pravedpodobne ukoncil ich existenciu. Z hradísk sa dalo kontrolovat široké okolie, najma šíre Moravské pole na druhom brehu Moravy. Nie je vylúcené, že práve tieto hradiská boli pevnostou Dowina kniežata Rastislava, na ktorú podla Fuldských análov v roku 869 neúspešne útocil Karol, syn východofranského krála Ludovíta Nemca.
Prvá zmienka o Devínskej Novej Vsi pochádza približne z roku 1451 ako „Nová Ves“. V listine Prešporskej kapituly sa spomína Ján z Novej Vsi. Obec sa postupne nazývala Wyfalw, Wyfalu, po madarsky Dévényújfalu a po nemecky Theben Neudorf. Patrila medzi poddanské obce devínskeho panstva. Dalšie písomné správy sa objavili až v súvislosti s tureckým nebezpecenstvom v plovici 16. storocia. V obci sa zastavili aj španielske žoldnierske vojská, ktoré spustošili niekolko usadlostí. V nich sa postupne usadili chorvátski kolonisti. Vdaka ich prítomnosti sa obec v 16. storocí spomína ako Chorvátska Nová Ves. Okrem grófou zo Svatého Jura a Pezinka v dedine vlastnili majetky aj rehole bratislavských uršulínok a jezuitov a mariánskych paulínov. Od 16. storocia tu existovala tridsiatková stanica, v ktorej sa kontroloval vývoz palivového dreva a dobytka do Rakúska. V priebehu 17.-19. storocia sa obec rozvíjala, bola zaclenená do Bratislavskej župy. Nachádzala sa tu vápenka (podla coho je aj historické pomenovanie casti obce).
V 18. storocí tu bola vybudovaná piesková bana s lanovkou v lokalite Sandberg, pomocou ktorej sa prevážal piesok na lode na rieke Morave, odkial putovali do južných castí habsburskej monarchie. Približne zaciatkom 18. storocia nastalo pristahovanie chorvátskeho obyvatelstva. Na zaciatku 19. storocia prešli napoleonské vojská po obsadení Rakúska po moste cez rieku Morava a pri postupe na Bratislavu Devínsku Novú Ves spustošili. V roku 1831 obec zachvátili morová epidémia, ktorej podlahlo 107 obyvatelov. V rokoch 1849, 1866 a 1880 ciastocne vyhorela. Okolo roku 1848 sa premenovala na Devínsku Novú Ves. Rok 1848 je význacným aj tým, že bola odovzdaná a zahájená prevádzka železnicnej trate medzi mestami Gänserndorf a Bratislavou cez Devínsku Novú Ves. Bratislava tak získala spojenie s Viednou a prvú - a na dlho jedinú - parnú železnicu na Slovensku i v Uhorsku. V roku 1870 otvoroli kamenolom v chotári DNV. Stockerauské akciové vápenky sa rozhodli tažit kamen. V tomto roku bola tiež založená tehelna na rucnú výrobu tehál. Modernizácia tehelne prebehla až pocas roku 1909 (18-komorová pec, nové stroje). K tehelni patrili velké kamenolomy a hlinisko za tehelnou S Devínskou Novou Vsou sa spájajú pociatky robotníckeho hnutia nielen na Slovensku, ale v celej rakúsko-uhorskej monarchii. Po rozohnaní zjazdu rakúskej sociálnej demokracie (1875) sa jeho delegáti zišli v Devínskej Novej Vsi.
V roku 1918, po skoncení prvej svetovej vojny sa Devínska Nová Ves stala miestom bojov o Bratislavu medzi cesko-slovenskou a madarskou armádou. 31. decembra 1918 sa stala Bratislava a obce v jej blízkosti súcastou prvej Cesko-slovenskej republiky - hovoríme o tzv. Vítaznom Silvestri. V roku 1928 sa zaclenila do okresu Bratislava.
Mníchovská dohoda a Viedenská arbitráž postihli Devínsku Novú Ves a kvôli obsadeniu Pomoravia prišla o západné územie. Pocas vojny bola znicená vápenka a zopár domov. Viac ako samotná vojna znicil Devínsku Novú Ves ústup nemeckej armády v roku 1945, ktorá za sebou nicila všetko co mohla. Devínska Nová Ves bola oslobodená 6. apríla 1945 Cervenou armádou.
Udalosti po vojne spôsobili, že v roku 1948 sa Devínska Nová Ves ocitla na rozhraní dvoch politických systémov. Zároven sa stala jedným miest, kde sa dalo utiect do susedného Rakúska (prebrodit cez rieku Moravu). V roku 1955 európsky kontinent rozdelil ostnatý drôt a železná opona sa tiahla priamo cez Devínsku Novú Ves popri rieke Morava. Kvôli tomu bola Devínska Nová Ves odsúdená na zánik. Obyvatelia museli mat špeciálne identifikacné karticky a povolenie o vstup do pohranicnej oblasti. V roku 1960 sa stala súcastou okresu Bratislava-okolie a neskôr z dôvodu, že takmer 90 % obyvatelov pracovalo v Bratislave, sa 1. januára 1972 stala súcastou Bratislavy, štvrtého obvodu (týmto dnom zanikol okres Bratislava-okolie). Dátum 3. apríl 1974 sa vyznacuje zahájením výstavby automobilky (BAZ). V 80. rokoch tu bol postavený závod Volkswagen (pôvodné Bratislavské automoblilové závody) a z toho dôvodu tu bolo v roku 1989 postavené sídlisko, cím stúpol pocet obyvatelov o 12 000. V decembri 1989 boli odstránené pohranicné zátarasy. 1.januára 1993 vznik Slovenskej republiky. 7.januára sa konalo zhromaždenie obcanov DNV s kultúrnym programom Štastnú cestu, Slovensko. 1.6.1996 sa obec stala súcastou okresu Bratislava IV.
Kraj Bratislavský
Okres Bratislava IV
Región Bratislava a okolie
Poloha 48°12'34"
16°58'22"
Nadmorská výška 172 m n.m.
Rozloha 24,3 km²
Obyvatelov 22598 ku 03.09.2010
Prvá písomná zmienka 1451
Additional Hints
(Decrypt)
avr ilfbxb