Kratka prechadzka vas dovedie k
bazantej voliere, ktora je pod spravou Polovnickeho zdruzenia
Duben. Kedysi tu bola liahen a po odchove sa bazanty vypustali do
prirody.
Bol to pre polovnikov konicek a kedze nemali ani chatu, kde by sa
stretavali, travili tu spolocne volne chvile. Tohto casu je to skor
spomienka, ale planuje sa tu opat vratit zivot. Prajeme vam, aby
ste pri odlove kesky mali moznost pozriet sa aj na bazanty.
Bazant polovny je kura z celade
bazantovitych. Kurovity vtak bazant ma v nasich lesoch a na poliach
vyborne podmienky. Idealnymi miestami su luzne lesy, najma pozdlz
vacsich riek. Bazant vynika zravostou, je zberatelom hmyzu, najviac
skodliveho, ale chyta i mlade hrabose a mysi, zbiera slimaky, zivi
sa lesnymi plodmi, zerie aj obilie a obcas aj hrozno.
Bazant je asi
80-90 cm dlhy aj so 40 cm dlhym chvostom a vazi priemerne 1,2-1,8
kg. Rozpatie kridel bazanta je 75-80 cm.
Bazantica je
mensia, lahsia a ma mensie rozpatie kridel.
Malokto vie, ze
bazant polovny (Phasianus colchicus) nie je nasim povodnym druhom z
radu kurotvarych. Prisiel do Europy pravdepodobne z Gruzinska, z
oblasti Kolchidy, podla coho ma aj latinske druhove meno colchicus.
Vraj ho sem doviezli Greci a pri rieke Phasis zalozili bazantiu
koloniu. Podla nej potom vzniklo rodove meno. Stalo sa to este v
stvrtom storoci pred Kristom. Spociatku Europania obdivovali len
krasu bazantieho peria. Neskor vsak ochutnali aj jeho maso. A tak
sa bazant stal honosnym jedlom na hostinach vtedajsej slachty, a
teda aj polovnym vtakom.
Bazant je teplomilny druh a drsnu zimu
s vysokym snehom znasa dost tazko. Vacsinu zivota travi na zemi,
ale na snehu nemoze uplatnit svoje bezecke umenie. Nerad lieta, len
ked je v nebezpecenstve, vyleti vysoko do povetria. Nepreleti
vsak ani 150 metrov a
musi zosadnut. Ked to zopakuje dva-trikrat, tak sa zadycha, ze uz
nemoze ani chodit. Vtedy sa pritlaci k zemi a oddychuje. Casto sa s
nou kryje vdaka svojmu ochrannemu sfarbeniu.
Krizenim vznikali rozlicne druhy bazantov. Patri k nim aj nadherny
zlaty bazant. Rozlisuju sa najma bielym golierikom na krku.
Niektore ho maju siroky, ine uzky alebo ziadny.
Pocas zimy sa
bazant uchyluje do poli a zahrad, kde sa lahsie dostane k potrave.
Kohut vychadza za rana, pri briezdeni, a zacne hlasno volat a
hlucne plieskat kridlami - tokat. Samec takto privolava samice a
zaroven obhajuje svoje vlastne uzemie. Ak by sa nahodou priblizil
kohut zo susedneho reviru, zacne ho nemilosrdne odhanat a pri
odpore moze vzniknut bitka. Vtedy kohuty do seba skacu, narazaju
zobakmi a niekedy sa stane, ze jeden druheho tazko
porani.
V maji si
samicky urobia hniezdo. Ukryju ho pod krik alebo do vysokej travy.
Niekedy sa stane, ze sliepka znesie vajcia do jamky na uvrati pola,
kde vobec nie je kryte miesto, a spolieha sa len na svoje ochranne
krycie sfarbenie peria. 
Sedi na vajciach velmi nebojacne,
nevyleti ani vtedy, ked sme od nej len dva metre. Mladata sa liahnu
po 22-26 dnoch a len co sa osusia, matka ich vylaka z hniezda do
hustiny, kde sa skryvaju pred nepriatelmi. Po vyliahnuti maju sotva
20 g, zato o dva tyzdne uz 100 g. Ak na nich ciha nebezpecenstvo,
napriklad dravec, dokazu aj kusok popoletiet. Inokedy sa pritlacia
k zemi a nepohnute splyvaju s prostredim. Alebo im matka da
znamenie a cely krdlik sa s cipcanim rozleti, kazdy na inu stranu.
Az na dalsie znamenie sa opat zlezu do krdlika.
Zdroj: www.wikipedia.sk,
www.referaty.sk