SK
Mojšova Lúcka je mestská cast Žiliny. Leží 6 km východne od centra mesta. Na juhozápade susedí so Žilinskou mestskou castou Trnové, na severe s obcou Mojš a na juhu s obcou Stránavy. Na sever od Mojšovej Lúcky sa nachádza Vodné dielo Žilina, ktoré ho oddeluje lávkou pre peších od obce Mojš. Býva tu 412 obyvatelov.
Mojšova Lúcka sa spomína v rokoch 1439 ako Gerova Lucska, 1598 ako Mogyssova Lwchka, 1773 ako Mois Lucka a 1808 ako Moyssowa Lúcka. Patrila hradnému panstvu Strecno. V erbe mala zo zeme vyrastajúci ker. V osemnástom storocí mala 33 domov a 196 obyvatelov a v dvadsiatom storocí 140 domov a 790 obyvatelov. V roku 1980 sa priclenila k Žiline. Patrí pod rímskokatolícku farnost Strecno, ktorá vznikla po úprave fár roku 1788. Do strecnianskej farnosti okrem Strecna a Mojšovej Lúcky patrí aj obec Stránavy. Roku 1788 bola obec Strecno odlúcená od farnosti Varín a filiálky Stránavy a Mojšova Lúcka boli odlúcené od farnosti Rosina.
Obec bola postavená v jednoradovej zástavbe na lavej strane rieky Váh. Úzky priestor radovej zástavby hned pod terasou oddelovala od rieky Váh len stará cesta vedúca zo Žiliny do Vrútok. Cesta schádzala z terajšej cesty I/18 v Žiline na Šibeniciach prudko k rieke Váh a cez bývalé Hruštiny (zatopené pri výstavbe Vodného diela) do obce Mojšova Lúcka. Odtial pokracovala dalej popri Asanacnom a kafilérnom podniku smerom do Strecna. Z obce bola postavená drevená lávka ponad rieku Váh do obce Mojš. V prípade zvýšenej hladiny vody vo Váhu bola cesta a obec pravidelne zaplavovaná. Zvyšok pôvodnej cesty z jednej aj druhej strany je zachovalý a používa sa ako prístupové cesty k Vodnému dielu Žilina a na cykloturistiku.
V pätdesiatych rokoch, kedy padlo rozhodnutie o stavebnej uzávere pre budúcu výstavbu Vodného diela, mala obec velmi daleko od prijatelného komfortu. Niekolko nasledujúcich desatrocí sa tam nic nestavalo ani neopravovalo, a preto bola dlhotrvajúcou stavebnou uzáverou velmi schátralá a zanedbaná na úrovni povojnových rokov. Obec bola urcená komunistami na postupnú likvidáciu, kde hodnota majetku sa znížila na minimum. Mladí poodchádzali do Žiliny a v obci, neskoršie mestskej casti Žiliny, zostali bývat len starí ludia. Koncom osemdesiatych rokov sa rozhodlo o výstavbe Vodného diela Žilina, a tým zániku starej zástavby. V roku 1994 sa zacalo s výstavbou Vodného diela, ale aj nových domov pre obyvatelstvo. Predchádzali tomu škandály a vydieranie obyvatelov. Súdni znalci ohodnocovali staré domy znehodnotené vinou štátu, latríny a staré studne, až napokon do toho vstúpilo rázne mesto Žilina a rôzne organizácie. Vodohospodárska výstavba napokon musela postavit nové domy pre obyvatelov. Obyvatelom boli ponúknuté lokality na výstavbu v Budatíne a na Rosinkách, ale oni chceli mat postavené domy vo svojom katastrálnom území. Preto sa nové domy zacali stavat za cestou I/18, ktorá oddeluje novú výstavbu od starej, hoci malá cast domov je postavená aj v katastri mestskej casti Trnové. Po zatopení zostalo len pár domov z bývalej zástavby a neporušený cintorín. Ponad vodné dielo bol postavený aj nový most pre peších do obce Mojš. Na Rosinkách bolo postavených tiež niekolko rodinných domov hlavne pre obyvatelov zatopenej casti Hruštiny, ktorá patrila do katastrálneho územia Žiliny. Pracovný názov výstavby bol Nová Mojšova Lúcka, ktorý používal investor pri výstavbe. Pri napúštaní Vodného diela v roku 1997 (turbína bola spustená roku 1998) sa museli obcania prestahovat ešte do rozostavanej casti.
Celkovo bolo postavených 136 nových domov. Novú cast oddeluje od cesty I/18 protihlukový val. Mesto Žilina pomenovalo ulice priliehavými názvami Pstruhová, Hlavátková, Ostriežová, Lipnová, Jalcová, Štuková, Belicová, Karasová, Kaprová, Úhorová a Lienová.
Na Rybnom námestí je postavená základná škola s materskou školou, ktorá bola daná do užívania v školskom roku 2001/2002. Tvorili ju dve casti, z ktorých jedna nebola dokoncená. V dokoncenej casti sa ucilo 7-9 žiakov v dvoch triedach. Druhá mala po dokoncení slúžit ako kultúrny dom a požiarna zbrojnica. Vysoké náklady na prevádzku málotriednej školy rozhodli o jej zrušení. Písal sa školský rok 2002/2003 a v tom case sa hovorilo aj o zrušení ZŠ na Závaží, ktorá mala tradíciu spojenú so žiackym hokejom. Preto v nasledujúcom školskom roku 2003/04 boli dve hokejové triedy presunuté na ZŠ Karpatská. Dalšie hokejové triedy sa tam už nezmestili. Vtedy padlo rozhodnutie, že škola v Mojšovej Lúcke bude pre hokejistov. A tak v školskom roku 2004/2005 škola v Mojšovej Lúcke prijala pod svoju strechu pät hokejových tried. Škola niesla názov: ZŠ - Mojšova Lúcka pri ZŠ - Karpatská, Žilina. V školskom roku 2006/2007 sa škola odpojila od ZŠ Karpatská a zacala fungovat samostatne ako športová škola so zameraním na ladový hokej pod názvom Základná škola, Rybné námestie.
Ako bývalá samostatná obec má vlastný cintorín s domom smútku a pri hladine vodného diela stojí kaplnka. Uprostred námestia je prenesený kamenný kríž zo zatopenej obce ako nemý výkricník tragédie, ktorú museli postúpit obyvatelia Mojšovej Lúcky. Nad rodinnými domami sa nachádza velká záhradkárska osada. Mojšova Lúcka má MHD a s centrom je spojená autobusovou linkou c. 31.
KU KEŠKE
Keška je ukrytá na viac ako intuitívnom mieste a preto niet co dodat. Ak už nic nepomôže, stále môžete použit hint.
|
|
Kamenný kríž
Lávka do Mojšu
Nákupné stredisko
Škola
|