SK
Píše sa 10. jún 1945 - 33 dní od skončenia 2. svetovej vojny v Európe. V Európe prevláda eufória a radosť zo skončenia tejto najhrôzostrašnejšej vojny v dejinách ľudstva. Ľudia sa radujú a zároveň trúchlia za tými, ktorí túto hrôzu neprežili. Pomaly sa spamätávajú z tej hrôzy, začínajú normalizáciou života a dúfajú, že tej hrôzy je už definitívne koniec.
Je 10. júna 1945 a sovietsky vlakový transport s nemeckými zajatcami sa práve zastavuje na stanici v Devínskej Novej Vsi. Nesmeruje však do Nemecka, ale do Ruska. Zajatci namiesto návratu domov, do rodného mesta, dediny, návratu k rodine, sa zjavne stanú len ďalšími obyvateľmi jedného z množstva gulagov niekde na Sibíri. Perspektíva to je značne nevábna.
Akonáhle sa vlak zastaví, ku každému vagónu sa postaví strážnik - príslušník červenej armády.
Nič neovyklé. Zrazu pravidelné odfukovanie parného rušňa prerušil výstrel. Pri jednom z vagónov, výstrelom zasiahnutý ruský vojak padá na koľaje. Vzniká podozrenie, že výstrel vyšiel z jedného z vagónov – podozrivých je 42 zajatcov. Okamžite sú postavení pred vagón. Po prehliadke vojakov a vagónu sa žiadna zbraň nenašla. Zajatci sú vyzvaní, aby vinník vystúpil a priznal sa, ináč budú potrestaní všetci. Situácia naberá rýchly spád. Kedže sa žiadny zo zajatcov neprihlásil, všetkých 42 Nemcov bolo nemilosrdne zastrelených a pochovaných do spoločného hrobu neďaleko železničného násypu. Smutný príbeh, žiaľ pravdivý.
Až po pár desiatkoch rokov prichádza do Devínskej Novej Vsi dcéra jedného zajatcov, aby zistila čo sa vlastne stalo a kde bol jej otec Josef Gross zastrelený. Podobne sa ozval aj syn Engelberta Lindnera, ďalšieho nemeckého zajatca, ktorý prišiel na tomto mieste o život. Sú to jediné identifikované obete.
Pozostalí na počesť 42 zastrelených nemeckých zajatcov, nechali postavit pri ceste z Devínskej Novej Vsi na Devínske jazero pamätník, ktorý túto udalosť pripomína.
Ďakujem pánu PHDr.Viliamovi Pokornému, ktorý mi tento príbeh vyrozprával.
EN
This is the 10th of June 1945 – only 33 days after the end of WWII in Europe. In Europe people celebrate the end of the most horrible war in the human events. They celebrate but also remember the ones who lost their lives in the conflicts and they hope that the horror has ended and will never repeat again.
It’s the 10th of June 1945. The soviet train with German war prisoners stops at the station in Devinska Nova Ves. Next to every wagon stands a soldier of the Red Army. Nothing special. Suddenly someone shoots a Russian soldier. In no time all 42 prisoners stand in front of the wagon which is researched by soldiers. But no gun is found. Prisoners are warned that if the one who shot the soldier won’t confess, all of them will be shot. Nobody said a thing so all of them were shot and graved near this place.
Later, daughter of Josef Gross came to Devinska Nova Ves to find what happened and where was her father with the other 41 Germans shot. Also son of Engelbert Lindner came here. These two Germans are the only identified prisoner that lost their lives just a month after the WWII ended.
For their memory there is a memorial at the route from Devinska Nova Ves to Devinske jazero.
I'd like to thank to PHDr. Viliam Pokorný, who shared this story with me.
