Obec Jablonové leží pod
mohutnými bralami Súlovských zlepencov, ktoré sú svojou mohutnostou
– raritou v celej Európe. Svetlá zapadajúceho slnka sa
odrážajú od scenérie skál a svojimi dotykmi jemne hladkajú
celú dedinku, cupiacu sa po oboch brehoch potoka Hradnanka, ktorý
sa za Predmierom vlieva do Váhu. Obec leží v nadmorskej
výške 320 – 702 m. Stred obce je vo výške 330m
nad morom. Podla prírodných pomerov je udávané, že naši
predkovia žili v období Púchovskej
kultúry.
Prvá priama
písomná správa o Jablonovom je v listine vydanej konventom
Krížovníkov Svätého Štefana v Ostrihome v roku 1268.
Urcujú sa v nej hranice chotára Hrabovského, ktorého
vlastníkmi boli Gurgus a jeho syn Bedech. Majetok odstúpili
Oltumanovi, ktorý sa stal ich zatom a švagrom. Hranica
Hrabového zacína na vý
chode
zemi Tullusa, kde bol potok zvaný Hlboké. Potom po jednom
vršku smerovala k Rohácu a od Roháca platanovitému stromu,
ktorý sa ludovo nazýva javor. V tejto listine sa vyskytujú aj údaje
o menác
ha miestnych názvoch, ktoré svedcia o
slovenskosti tohto územia a obyvatelstva, ktoré na nom žilo.Je
tiež priamym dokladom o osídlení v okolí Bytce a Predmiera
– v zápätí po páde a odchode Tatárov.
Další vývoj vlastníckych vztahov sa zrací z písomností rodu
Podmanickovcov, ktoré sa uložené mimo územia Slovenska. Peter,
syn Mikuláša – receného Bútora a Peter – recený
Horoš z Jablonového sa spomínajú v listine vydanej
22.septembra 1405 v Považskej Bystrici. Na niekolko desatrocí
je vývoj v Jablonovom zahalený tmou. Dedinka znovu figuruje v
dokumentoch až v polovici 15.storocia – zmienka sa týka
Jablonového iba nepriamo, ilustruje vlastnícke vztahy na okolí.
Gašpar a Baltazár z Jablonového sa zúcastníli v roku 1458 na
majetkoprávnom akte, ktorým bol na príkaz krála Mateja z 15.marca
1458 uvedený do držby Bystrického hradu a príslušných
majetkov Ladislav Podmanický. Svedectvo o tom vydala Nitrianska
kapitula 26.mája 1458.
Podrobnejší je portálny
súpis z roku 1548, ktorý svedcí o istom zvýšení zaludnenosti
dediny. Výslovne sa v nom uvádza, že Jablonové patrilo k
hradnému panstvu Hricov. Obec už mala richtára, žilu to
pät žehliarov, dvaja chudobní obyvatelia. V roku 1598 stálo v
obci už 22 domov, ale bolo tu iba 12 danovníkov, z toho 10
žehliarov. Na vtedajšie pomery to bola velmi velká
dedina.
V
roku 1851 žilo v obci 248 katolíckych, 17 evanjelických a 10
židovských obyvatelov.
Keška sa nachádza pri novom kostole, od ktoreho je pekny
vyhlad takmer na celú
obec.