Prevet na Pisárskej bašte
Priamo v „srdci Banskej Bystrice“ – v mestskom hradnom areáli sa na vonkajšej strane Pisárskej (Gallovej) bašty nachádza najstaršia a pravdepodobne aj jediná zachovaná toaleta (tzv. prevet), pamätajúca si ešte stredovekú Bystricu. Toaleta existovala už v roku 1479. Fungovala na jednoduchom a generáciami overenom princípe gravitácie.
Koncom 70. rokov XV. storočia v Banskej Bystrici ukončili stavebné práce na kamenných hradbách, ktoré budovali na najexponovanejšej severnej strane hradného komplexu. Súčasťou tejto fortifikácie boli tri bašty (Farská, Banícka a Pisárska) a tiež vysoký kamenný múr, ktorým boli spojené. Dve bašty – Farská a Pisárska, slúžili po dobudovaní aj ako trvalé obydlia, najmä pre mestských zamestnancov (farárov, pisárov, trubačov, strážcov,...). Súčasťou bášt boli preto aj sociálne zariadenia. Na južnej strane Pisárskej bašty môžeme i dnes, po vyše 520 rokoch, vidieť nenápadný tehlový prístavok, vyčnievajúci z tela bašty, ktorý kedysi slúžil na uspokojovanie prirodzených biologických potrieb jej obyvateľov. Priamo k Pisárskej bašte kedysi smerovali dva úseky mestského opevnenia. Jeden vychádzajúci od Šusterskej bašty a druhý od neďaleko stojacej Mühlsteinovej bašty. Spomínané sociálne zariadenie umiestnili v rohu, kde sa oba hradobné múry stretávali. Navyše pod baštou končila i vodná priekopa, ktorá napomáhala hygienicky „bezproblémovému“ chodu zariadenia.
Dnes je priestranstvo pred Pisárskou baštou pomerne rušné a frekventované, keďže priamo oproti nej (od roku 1941) stojí budova základnej školy a stáča sa tu i Kollárova ulica, smerujúca do centra mesta. No ešte v relatívne nedávnej minulosti (koncom 30. rokov minulého storočia) bolo toto miesto odľahlým, tichým zákutím mestského hradu, verejnosti prakticky neprístupným.
Na záver tohto krátkeho príspevku, by som Vám chcel len na ilustráciu a pre lepšie zorientovanie sa v čase pripomenúť, že táto nenápadná stavbička si pamätá ešte dobu panovania kráľa Mateja Korvína. Existovala už v čase, keď ešte ani Krištof Kolumbus netušil, že sa mu v roku 1492, pri plavbe do Indie, podarí náhodou objaviť americký kontinent. Nuž, aj také sú pamätmíky ľudských dejín.
Kompletne prebraté z časopisu Bystrický Permon 2009 02 – autor: Ján Baláž