Kilian Traditional Cache

Kilian

Po modrej turistickej znacke z Magurky smerom do sedla Latiborskej hole Vás caká dávno zabudnutá štôlna Kilian. Bola založená v roku 1835 a bola najdlhšia zo vsetkých štôlní na Magurke. Siahala 3674 metrov pod Latiborskú holu (vtedy Zlatoholskú holu). Bola hlavnou štôlnou na ktorú sa napájali ostatné štôlne ako Ritterstein (založená v tom istom roku ako Kilian) potom Russegger (založená roku 1848), Leopold I, Leopold II a iné. Dalšie štôlne Magurky boli Adolf, František, Pillersdorf, Georg, Ján a Alois, je však možné že ich bolo viac. V roku 1913 bola ku Kilianke pristavaná lanovka. Zabudnuté žily sú uložené v granitoidoch (prevažne dumbiersky biotitický granodiorit a prašivský granit). Migmatity tvoria vložky v granitoidoch. Žilný systém tvoria paralelné žily smeru východ-západ. Mocnost žíl kolíše od niekolkých cm po 3-4 m, v priemere 0,5 m. Výpln žíl tvorí kremen, karbonáty a antimonit s pomerne malým zastúpením dalších sulfidov. Dôležitou zložkou žíl je zlato. Antimonit sa vyskytoval v celej smernej dlžke žilného pásma. V hlavnom magurskom poli sa tažila ruda s obsahom až 60% Sb. Najviac zlata bolo v cementacnej zóne do hlbky 70 m. Textúra žíl je masívna, hrubopáskovaná, nesymetrická, niekedy brekciovitá. V podloží magurského pásma je najmohutnejšia žila Striebornica, ktorej hlavným minerálom je striebronosný tetraedrit (205g Ag/t).

Magurka bola založená už v 14. storocí v rámci baníckeho podnikania v jej okolí. S dolovaním zlata sa zapocalo asi v roku 1250. Vtedy to bolo ešte v súkromnom vlastníctve. Neskôr bola Magurka vlastníctvom obce a jednotlivcov, lenže vydolované zlato sa muselo odovzdávat do cisárskej pokladne. Za vlády Márie Terézie prešlo dolovanie zlata do rúk štátu. Lupci zostali vo vlastníctve tri štôlne. Zlato sa dolovalo podla starého systému, vodné stupne a rucné vymývanie, neskôr vymývanie strojné. V roku 1860 sa tu zacali stavat domy a v roku 1888 tu pracovalo 250 baníkov. V tom istom roku objavili na Magurke antimón. Rocne sa tu vytažilo 10-11 kg zlata, také isté množstvo striebra a 3000 - 4000 m³ antimónu.

Dnes je vchod do štôlne Kilian zarastený burinou a nie je ho vidno z turistického chodníka. Je možné nazriet dovnútra, ak cestou od kešky smerom nahor asi po 30 metroch odbocíte z modrej znacky vlavo na burinou zarastený málo znatelný chodník. Na vchod nadabíte asi po 20 metroch. Všetky štôlne sú zvetrané a je nebezpecné vstupovat do vnútra. Vášnivým zberatelom a zlatokopom preto odporúcame hladat vzorky len v okolí štôlne, kde ešte aj dnes môžete nájst rudy a rôzne nerasty, ktoré sa tu tažili.

Dávajte si pozor na vretenice, medvede a líšky, ktoré sa v tejto oblasti vyskytujú. Kešku neodporúcame lovit v zime, oblast býva uzavretá z dôvodu lavínového nebezpecia.

Vchod do štôlne Kilian

Cache je umiestnená hned vedla turistického chodníka. Je urcená prednostne na výmenu minerálov. V krabicke nájdete vzorky minerálov z okolia štôlne.

FTF odmena pre prvého nálezcu:

Pri keške je ako FTF bonus knižka „MAGURKA Dejiny tažby kovov a obce“. (Vydal Obecný úrad v Partizánskej Lupci). Knižku dostat aj v Magurskom obchodíku Viedenka, kde sa odporúcame zastavit. Otváracie hodiny sú od 15:00 do 17:00.