12. - 13.
storocie
Archívne doložené správy o hrade,
respektíve o hradisku nachádzajúcom sa na tomto mieste, siahajú
až do zaciatku 12 storocia.Prvá písomná zmienka o hrade sa
nachádza v listine zoborského opátstva z roku 1113.Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa zo
staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storocia bol
budovaný z kamena ako majetok rodu Poznanovcov.
Obvodové múry hradu priliehali k nerovnostiam
skalnatého terénu a tvorili nepravidelný pôdorys so širokým
opevnením.
Koncom 13. storocia sa Bojníc zmocnil uhorský velmož
Matúš Cák Trenciansky a hrad mu patril
do
roku 1321.
Listina
14. - 15.
storocie
Po smrti Matúša
Cáka Trencianskeho sa hrad stal královským
majetkom, a tak niekolkokrát zmenil majitelov. V priebehu 14. a 15.
storocia patril hrad rodom Gilethovcom pánom z
Jelšavy a Noffryovcom.Práve Noffryovci sa
zaprícnili o rozšírenie a hradu a vybudovali aj opevnenie.Po
vymretí ich rodu prešiel hrad do vlastníctva Jána Korvina
ktorý bol nemanželským synom Mateja Korvína. Podla povestí
král Matej casto navštevoval Bojnice. Úradné listiny
diktoval a podpisoval pod lipou nachádzajúcou sa pred vstupom
do hradu. Dokumenty koncil vždy vetou: „Sub nostris
dilectis tillis bojniciensibus“, teda
„Pod našimi milými lipami
bojnickým.
Lipa
16.
storocie
Po smrti Mateja Korvína hrad získali
Zapolskovci ktorý boli jeho majitelmi od konca 15
storocia ažb do roku 1526.Po nich získali v roku 1527 hrad
Turzovci.Frantošek Turzo hrad znacne
rozšíril a nechal spevnit opevnenie. Zmenil aj chrakter
stavby - dovtedy gotický hrad nechal prestavat na renesancný
zámok.
17. - 19.
storocie - Obdobie Pálfiovcov
Ked rod Turzovcov vymrel, zámok sa
stal královským majetkom. V roku 1644 ho král daroval rodine
Palffyovcom ktorý ho v druhej polovice 17.
storocia prestavali do barokoveho štýlu.Túto prestavbu
rešpektovali pre vysokú umeleckú hodnotu aj pri
neskorších stavebných úpravách. Pri tejto prestavbe zámku
vznikla v roku 1662 baroková kaplnka s jedinecnou štukovou
klenbou ktorá bola doplnená o figurálnu fresku s náboženskými
motívmi. Vybudovali sa aj nové obytné budovy, ktoré sa situovali do
niekdajšieho predhradia. V rokoch 1889 až 1910
uskutocnil posledný feudálny majitel Ján Palffy
poslednú rozsiahlu prestavbu zámku, ktorá bola v negotickom
štýle.Práve vdaka tejto prestavbe zámok nadobudol svoje
charakteristické crty a súcasný vzhlad. Ján Pálfi sa osobne,
až do svojej smrti v roku 1908 zúcastnoval prestavby
zámku.
Ján Palffy
20. storocie - Súcasný
vzhlad zámku
V roku 1945 po skonceni 2 sv.
vojny bol Bojnický zámok zoštátnený. O
pät rokov neskôr, dna 9. maja 1950 zámok vyhorel.
Na náklady štátu sa odstránili následky požiaru a
previedla sa celková obnova zámku. Súcasne sa rozhodlo, že tu
bude zriadené múzeum, ktoré je súcastou Slov.narod.muzea.42 rokov
po smrti Jána Pálffyho sa teda splnilo jeho prianie, aby sa zo
zámku stalo múzeum prístupné verejnosti.
Súcasnost
Bojnický zámok má v súcasnosti
romantický charakter, co vidiet aj na fasáde obytnej veže,
ktorá je velmi clenená. Takisto aj otvory v hradbách, portály,
steny, atiky a rôzne kované detaily sú typické pre romantickú
architektúru.
Zámok
