Busty M.R. Štefánika a T.G. Masaryka
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách ako šieste dieta miestneho evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho manželky Albertíny, rodenej Jurenkovej. Jeho otec bol skalopevný „národniar a slavianofil“ a tak vychovával i svoje deti. Základné vzdelanie získal Milan v rodnej obci, v madarcine sa zdokonalil v Šamoríne. Neskôr študoval na ev. lýceu v Bratislave a v Šoproni. Po maturite na lýceu v Sarvaši v r. 1898 odišiel do Prahy študovat stavebné inžinierstvo na Ceské vysoké ucení technické. Po dvoch rokoch prechádza na Filozofickú fakultu UK a venuje sa štúdiu matematiky a hvezdárstva. Okrem odborných astronomických prednášok ho zaujali aj prednášky prof. T. G. Masaryka z filozofie, cím sa tvorili základy ich budúcej politickej spolupráce. Štúdiá v Prahe skoncil v roku 1904, ked bol promovaný za doktora filozofie.
Štefánikova mimoriadna inteligencia a zvláštne caro jeho osobnosti prispeli k jeho rýchlemu zblíženiu sa s ceskou kultúrou a vedeckou spolocnostou. Bol clenom a neskôr predsedom akademického spolku Detvan. Vo svojich clánkoch ostro vystupoval proti madarizácii na Slovensku, ale kritizoval aj slovenských politických dejatelov pre pasivitu. Tu si zacína v plnej miere uvedomovat potrebu úzkej cesko-slovenskej spolupráce.
Po štúdiách odišiel do Paríža, kde pracoval ako asistent u astrofyzika J. Janssena, riaditela observatória v Meudone. Bol priekopníkom v metódach na výskum Slnka. Pozorovania robil na Mont Blancu, v Španielsku, Turkestane, Brazílii a v Tichomorí. Za vedecké práce získal cenu Francúzskej astronomickej spolocnosti, Janssenovu a Wildeho cenu Francúzskej akadémie vied. Za vedecké a diplomatické úspechy dostal od Francúzskej vlády Rád rytiera Cestnej légie. Roky 1915 – 1919 predstavujú obdobie jeho úspešnej a intenzívnej diplomatickej a vojenskej cinnosti. Ako francúzsky obcan (od r. 1912) sa v r. 1915 dobrovolne prihlásil k letectvu. Pocas bojovej cinnosti upútal na seba pozornost odvahou, chladnokrvnostou a vynaliezavostou. Jeho vedecké a pilotné schopnosti využil velitel francúzskej armády maršal F. Foch, ked ho poveril organizáciou vojenskej meteorologickej služby. Jeho odvahu a vynikajúce služby ocenilo velenie francúzskej armády a udelilo mu Vojenský kríž. Jeho vojenská kariéra bola závratná. Za tri roky sa stal z desiatnika brigádny generál (v r. 1918). Pocas vojny cestou francúzskych politikov a novinárov informoval verejnost o tažkom položení Slovákov v Uhorsku. Politikom predostrel návrh na vytvorenie slobodných štátov, ktoré by vznikli rozpadom Rakúsko-Uhorska. Zohral významnú úlohu pri oboznamovaní ostatných štátov Dohody a svetovej verejnosti o vytvorení koncepcie novej Európy. Kedže sa vo Francúzsku poznal s ludmi z najvyšších kruhov, uviedol do nich aj T. G. Masaryka a Eduarda Beneša, s ktorými potom vo februári roku 1916 v Paríži založil Národnú radu ceskoslovenskú, vrcholný orgán cesko - slovenského zahranicného odboja. Jej predsedom sa stal T. G. Masaryk, podpredsedom M. R. Štefánik a tajomníkom E. Beneš. Francúzska vláda, najmä zásluhou Štefánika, vydala Štatút, ktorý neskôr doplnila Dekrétom. Týmito dvoma dokumentmi sa oficiálne zriadila cs. armáda vo Francúzsku. Už v r. 1916 vyznacil vo svojom zápisníku nové hranice Ceskoslovenska, Rumunska, Juhoslávie i Madarska. Takto boli neskôr aj prijaté Trianonskou dohodou. Velké a významné poslanie vykonal v Rusku, v súvislosti s realizáciou vojenských a politických zámerov cs. zahranicného odboja. S oficiálnym poverením Francúzska odišiel v r. 1916 spolu s generálom Janinom organizovat slovenských a ceských zajatcov do cs. oddielov. Tie mali so súhlasom slúžit ako cs. armáda vo Francúzsku. Po príchode do Ruska dosiahol, že všetky organizácie a spolky združujúce Slovákov a Cechov budú podriadené vedeniu cs. odboja v Paríži. V Rusku prijali Štefánika s velkou vážnostou, o com svedcí i vysoké vyznamenanie Rádu Sv. Vladimíra, ktoré mu udelilo najvyššie ruské velenie. V r. 1918 po revolúcii a v r. 1919 sa zasa vrátil do Ruska na Sibír, kde riešil problém cs. légii. Cs. vojská boli presunuté do tyla a za pomoci Japonska mali byt presunuté do vlasti. Za túto cinnost mu Francúzska vláda udelila Velitelský kríž Cestnej légie. V roku 1916 Štefánik v spolupráci s Francúzskou vojenskou misiou v Rumunsku vymohol u rumunského krála súhlas s náborom zajatcov do cs. armády. Vojaci boli prevezení do Francúzska a tvorili základ légií. V roku 1917 bol Štefánik poverený nárocným projektom v USA. Jednalo sa o nábor dobrovolníkov slovenského a ceského pôvodu. Slovenské spolky posobiace v USA poskytli Národnej rade ceskoslovenskej významnú financnú pomoc pre jej cinnost.
Štefánik bol zakladatelom cs. diplomacie a bol vynikajúcim diplomatom. V Ríme, v prítomnosti európskej diplomacie bola definitívne uznaná cs. armáda v zahranicí, ktorá mala už 100 000 vojakov. Velitelom armády sa stal gen. Janin, jeho zástupcom bol gen. Štefánik. Medzitým sa utvorila vláda CSR, v ktorej bol Štefánik ministrom vojny. Po vzniku CSR povedal: „Teda Cesi a Slováci sú konecne slobodní. Som spokojný sám so sebou. Mohol by som pokojne zomriet.“ Po dlhých rokoch strávených v zahranicí sa v nedelu 4. mája 1919 z talianskeho Galarate vypravil letecky na návrat do vlasti. Svoj oslobodený národ i rodnú zem už neobjal živý – po páde lietadla tragicky zahynul nedaleko Bratislavy
Milan Rastislav Štefánik – osobnost, ktorej význam nespocíva iba v rozhodujúcom podiely na založení prvého slobodného spolocného štátu Cechov a Slovákov. Je aj prvý zo svojho národa, ktorý obdivuhodnou diplomaciou vplýval na európsku politiku. S myšlienkami, názormi a cinmi môžeme ho dnes vnímat ako prvého „Európana“. Predpokladal, že nastane stav, ktorý nazval „europeizácia“, co malo predstavovat harmóniu národov v Európe. Je potrebné, aby sme pochopili jeho nadcasovost a aj dnes sa hlásili k Štefánikovej európskej myšlienke. Svoje etické, morálne mravné krédo i lásku k svojmu národu zhrnul do troch slov: „Verit – Milovat – Pracovat“ a on skutocne tak žil. V tomto je aktuálnost odkazu a velkost generála Milana Rastislava Štefánika.
Tomáš Garrigue Masaryk
Narodil sa ako Tomáš Masaryk v Hodoníne, pri dnešných hraniciach medzi Ceskom a Slovenskom. Jeho otec, Jozef Maszárik, bol Slovák z Kopcian, chudobný kociš na cisárskom statku. Jeho matka bola Theresia Kopaczek. Podla niektorých názorov sa Masaryk neskôr snažil skryt nemecký pôvod svojej matky. Detstvo Tomáš prežil na Hodonínsku. Neskôr uviedol, že mu v tomto chudobnom prostredí nikdy nenapadlo, že raz bude niecím iným ako chudobným robotníkom. Po skoncení ludovej školy v Hodoníne a krátkom štúdiu na strednej škole v Hustopeci sa krátko vyúcal vo Viedni za zámocníka a za kováca. Potom na popud bývalých ucitelov navštevoval gymnázium v Brne a neskôr vo Viedni, kde aj roku 1872 zmaturoval. Potom študoval filozofiu na Viedenskej univerzite, ktorú absolvoval s doktorátom v roku 1876. Od cias stredoškolských štúdií vo Viedni sa živil súkromným ucitelstvom a vychovávatelstvom. Po ukoncení štúdia odišiel v roku 1876 s jedným svojím chovancom do Lipska, aby sa venoval dalšiemu flozofickému štúdiu. V Lipsku sa zoznámil s americkou študentkou Charlotte (Charlie) Garrigueovou. V roku 1878 sa vzali v New Yorku a Tomáš prijal meno Tomáš Garrigue Masaryk. Z manželstva sa narodilo celkom 6 detí: Alice, Herbert, Jan, Eleanor, Olga a Hana.
Roku 1907 bol znovu zvolený za poslanca ríšskeho snemu. Ako poslanec bránil práva ceského národa. Po Cernovskej tragédii na Slovensku v roku 1907 v ríšskom sneme vyslovil ostrý protest proti tomuto madarskému „barbarstvu“. Na zaciatku svojej politickej dráhy Masaryk ešte obhajoval zachovanie Rakúska a chcel, aby sa reformovalo na štát rešpektujúci všetky svoje národy. Po vypuknutí prvej svetovej vojny roku 1914 (Masaryk mal vtedy už 64 rokov) už v októbri toho istého roku spracoval prvú predstavu o Cesko-Slovenskom štáte, ktorá bola urcená R. W. Setonovi-Watsonovi, ktorý ju spracoval do podoby memoranda pre britskú vládu. Kedže pochyboval o životaschopnosti Rakúska-Uhorska, emigroval v decembri do západnej Európy (v decembri 1914 Taliansko, potom Švajciarsko, Paríž, a od jesene 1915 Londýn), nadviazal styk so zahranicnými priatelmi Cechov a Slovákov a postavil sa do cela odboja za rozbitie Rakúsko-Uhorska a vytvorenie spolocného štátu Cechov a Slovákov. Išlo o to presvedcit štáty Dohody, že treba Rakúsko-Uhorsko zrušit. V máji 1915 adresoval britskému ministrovi zahranicia memorandum Samostatné Cechy, kde predstavil budúci štát ako monarchiu spájajúcu Cechy, Moravu, Sliezsko a Slovensko. V júli 1915 predniesol v Ženeve otvorený protirakúsky prejav. V Londýne prednášal Masaryk na londýnskej univerzite a pred vysokými predstavitelmi „O probléme malých národov“. Bol v kontakte so Štefánikom, ktorý Masarykovi vybavil audienciu u francúzskeho predsedu vlády Brianda. V roku 1916 založil v Paríži spolu s Edvardom Benešom a Štefánikom Cesko-slovenskú národnú radu, ktorej sa stal predsedom. Medzi májom 1917 a marcom 1918 bol Masaryk v Rusku, kam sa vybral organizovat cesko-slovenské légie. Zažil tam Októbrovú revolúciu v roku 1917 a zaujal k nej negatívny postoj. Po bitke pri Zborove cestoval 23 dní sibírskou magistrálou do Vladivostoku. Dalej rôzne intervenoval, prednášal a konferoval s americkým prezidentom Wilsonom, tažiac zo svojej povesti bojovníka proti antisemitizmu a za demokratizáciu strednej Európy. V máji 1918 sa podielal na príprave Pittsburskej dohody medzi ceskými a slovenskými krajanskými organizáciami v Spojených štátoch a stal sa jedným z jej signatárov. 14. októbra sa stal predsedom docasnej cesko-slovenskej vlády v Paríži a 18. októbra vydal vo Washingtone Vyhlásenie o nezávislosti Cesko-Slovenska, v ktorom deklaroval vytvorenie samostatného, demokratického cesko-slovenského štátu. 14. novembra 1918 ho Revolucné národné zhromaždenie (cesko-slovenský parlament) zvolilo za prezidenta, ale až 20. decembra 1918 sa vrátil z emigrácie do Ciech. 21. decembra pricestoval do Prahy a 22. decembra 1918 precítal clenom vlády svoje prvé prezidentské posolstvo. V rokoch 1920, 1927 a 1934 ho parlament opätovne zvolil za prezidenta, ale v 14. decembra 1935 odstúpil zo zdravotných dôvodov. Zostal žit na zámku v Lánoch, kde i o necelé dva roky neskôr, v septembri 1937, zomrel.
zdroj wikipedia
Pamatník M.R.Štefánika a T.G.Masaryka realizoval aked.sochár Josef Vajce a bol slávnostne odhalený 27.10.2004.
Umiestenie pamatniku nie je náhodné. Ked sa pozriete cez cestu tak uvidíte budovu (dnes budova ŽSR) v ktorej bolo docasné sídlo prvej vlady CSR na oslobobenom území v 1945. Hned vedla je umiestnená pamatná tabula T.G.Masarykovi odhalená v roku 1930 pri príležitosti oslavy 80. narodenín.
info pre nalezcov: Miesto pre kesku som nenasiel 
, kesku som kupil a umiestnil tam kde som chcel ja 
Táto keška bola nominovaná na Slovak GeoAwards 2014