-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(regular)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Menej známy, ale prekvapivo velký hrad, ktorý zo žiadnej cesty neuvidíte. Je umiestnený na konci skalného ostrohu z troch strán obtekaného rieckou Litavou. Nachádza sa v Krupinskej planine, juhovýchodne od obce Cabradský Vrbovok.
K hradu sa najrýchlejšie dostanete z Cabradského Vrbovku cez cast Konské, neznacenou lesnou cestou, alebo po modrej (cca 1 hodina) z cesty na Velký Krtíš.
Strucná história:
Úlohou hradu bolo chránit cestu smerujúcu k bohatým stredoslovenským banským mestám a vo svojej úlohe obstál. Nikdy nebol dobytý osmanskými vojskami, ani žiadny iný dobyvatel mu neublížil. Zradili ho samotní majitelia a cas..
Dlho sa prekrývali histórie dvoch hradov rovnakého mena (Litava, Lytva, Lythwa, Lythawa, Lytua), a len nedávno sa zistilo, že starší, dnes prakticky úplne znicený hrad stál o pár kilometrov východnejšie v lokalite Pustý Hrad.
Samotný Cabrad bol vybudovaný ako královský hrad v priebehu 14. storocia. Spociatku slúžil bosnianskej šlachtickej rodine Horváthovcov, potom ho dobyl Jan Jiskra z Brandýsa, a od toho ho vydobyl sám panovník Matej Korvín, ktorý ho daroval zaciatkom 16. storocia ostrihomskému kardinálovi Tomášovi Bakócovi z Erdödu. Ten pevnost nákladne prestaval. Neskôr prešiel hrad do majetku Pálfiovcov, ale v roku 1547 ho dobyl lúpežný rytier Melichar Balaša a premenil ho na zbojnícky brloh. Preto z poverenia bratislavského snemu vybojoval hrad spät gróf Mikuláš zo Salmu v roku 1548. Udalost popisuje Písen o zámku Muránském z roku 1549:
Neb se zajisté žaden nezkryje,
na koho koli Pán Búh svou moc pošle,
na Hrušov, Sitnu i na Levice,
Cabrag zámek i Murán má král v své moci.
Sobášom s mladou, 15 rocnou, Katarínou Pálfiovou hrad získal krupinský kapitán Ján Krušic. Vtedy, v case osmanskej rozpínavosti došlo k dalšej rozsiahlej prestavbe a fortifikácii hradu vedenej významným talianskym stavitelom Giuliom Ferrarim. Pevnost hradieb skúšali Turci v rokoch 1585 aj 1602, ale bezvýsledne. Katarína Pálfiová prežila Krušica, neskôr sa vydala za Štefana Ilešháziho, ale kedže umrela bez potomkov, hrad opät pripadol královskej korune. V roku 1622 hrad získal významný protiturecký bojovník Peter Koháry a v rukách rodiny Koháryovcov zostal až do svojho zániku. V case stavovských povstaní zaciatkom 18. storocia bol hrad mierne poškodený pri povstaní Franiška II. Rákociho. Naspät do rúk cisárskeho vojska sa ho podarilo získat lstou - cisárski vojaci sa prezliekli do mundúrov povstalcov a vzali si svojich ako zajatcov. Ked ich vpustili do hradu, zrazu sa vrhli na stráže, premohli ich a prekvapenú posádku posadili do väzenia.
V tomto období hrad po zmene komunikacných pomerov stráca význam a Koháryovci sa prestahovali do pohodlnejšieho sídla vo Svätom Antone. Na sklonku života sa sem utiahol polný maršal Štefan Koháry, ktorý zameniac šablu za pero napísal tu vyše 2000 veršov. Jeho syn František Koháry však dal hrad v roku 1812 podpálit, aby sa ho zbavil..
Zatial co hrad postupne chátral a zarastal, žila ešte osada pod ním až do 60-tych rokov 20. storocia. Od roku 2000 prevzalo hrad pod svoje krídla združenie Rondel, ktoré hrad vycistilo, obnovilo strechu na druhej bráne a snaží sa o konzerváciu a ciastkovú obnovu ruín.
A aký by to bol hrad bez povestí:
Podla legendy na Cabradi zaživa pochovali rytiera Derša, ktorý bol tajným milencom konkubíny Ladislava IV. Kumánskeho – Kataríny. Pocas jeho návštev na hrade sa ukrýval vo velkej truhle na šaty. Ked falošná komorná prezradila královi tajomstvo svojej panej, prikázal Ladislav truhlicu zakopat do zeme. Rytier zavretý v truhlici ani nemukol a radšej si zvolil smrt, než by mal vrhnút tien na milovanú osobu.
Štefan Koháry obdaroval priaznou a hmotnými statkami ovciara, ktorý mu na základe znalostí prírody a skúsenosti dobre predpovedal pocasie pred honmi, ci polovackami. Pastier však postupne zlenivel a zpyšnel. Prestal žit medzi zvieratami a pozorovací talent slabol. Raz Kohárymu predpovedal ledabolo dobrý den na polovacku. Ked sa panstvo vybralo z hradu cestu im zatarasil pekárov somárik, ktorého majitel tvrdil, že sa vždy takto zatne, ked má pršat. Koháry ho vysmial, a ked prišiel z lovu do nitky premocený, prikázal lenivého pastiera zapriahnut do káry a dal si odvtedy predpovedat len od somára. Odvtedy sa vraj v kraji vraví: „Nestoj tu jak Koháryho somár pred búrkou!“
Zdroje:
Miroslav Slámka a kol.: Kamenní strážcovia II
Hrady a zámky na Slovensku
www.hrady.sk
www.rondel.sk
Additional Hints
(Decrypt)
qvren i xhgr/gur ubyr va gur pbeare