HORNY OHAJ Traditional Geocache

VRÁBLE a HORNÝ OHAJ sa po prvýkrát v listinách objavuje v r.1265 pod názvom Aha,
 ked bola prevedená cast majetku v Hornom Ohaji hraniciaceho s Vráblami (Verebel)
 ostrihomskej kapitule, ked patrila istému Ondrejovi z hradu Bana.
  V tejto listine rieši kancelária nášho krála Bela IV. súdny spor
  medzi ostrihomskou kapitulou a spomínaným šlachticom Ondrejom.
 Už v roku 1319 sa v jednom dokumente spomínajú mlyny v Hornom Ohaji
  a na Munkáci - samote, ktorá patrila kedysi Hornému Ohaju.
  Spomínaný mlyn stál na mieste súcasného Mašekovho mlyna
  a bol celý drevený. Prvým majitelom ohajského mlyna,
  ktorého poznáme po mene, je Adam Kríko.
  Tento údaj pochádza z roku 1822.
 
 O desat rokov neskôr sa mlynár Adam Kríko objavuje
  v jednej listine ako vrábelský cechmajster,
  ktorý mal nastarosti okolo 30 požitavských mlynov.
 V Hornom Ohaji boli mlyny dva - horný a dolný.
  Dolný mlyn vyhorel pocas prvej svetovej vojny.
  Istý cas ho vlastnila šlachtická rodina Benkovicovcov.
 Z roku 1664 sa do dnenšých cias zachoval danový súpis miest a obcí,
  ktoré platili dan expanznej Osmanskej ríši.
  V tomto súpise sa môžeme docítat zaujímavé údaje o požitavských mlynoch.
  V Hornom Ohaji v tom case stáli mlyny dva,
  jeden dvojkolesový patril Havva Hatun z Ostrihomu,
  dan 120 akce a druhý mlyn bol dvojkolesový.
  Pravdepodobne stál v tesnej blízkosti toho predchádzajúceho,
  ale bol zaznacený ako nefunkcný (nepoužitelný),
  ale paradoxne obec Horný Ohaj mala platit dan taktiež 120 akce.
  Horný mlyn vlastnil okolo roku 1869 mlynár František Hreždovic spolu so svojou rodinou.
  Na zaciatku 20. storocia prišla rodina Mašekovcov do Vrábel.
  František Mašek postavil v rokoch 1929-1933 na mieste predchádzajúceho dreveného mlyna,
  mlyn murovaný, trojpodlažný.
 Pocas druhej svetovej vojny slúžil mlyn okrem svojho pôvodného úcelu aj ako skrýša pre utecencov.
  Totiž severne (asi 500 metrov) od Mašekovho mlyna, bola štátna hranica medzi Slovenskom a Madarskom.
  Mlynár František Mašek pomohol nejednej rodine z celého okolia.
  V mlyne, na poschodí mal skrýšu, v ktorej sa ukrývali utecenci.
  Neskôr dostal Mašekov mlyn prívlastok mlyn - záchranca.
 Z ústneho podania sa do dnešných cias zachovalo, že rod Mašekovcov vlastnil rodinný erb,
  ktorý bol zobrazený nad vchodom do Mašekovho mlyna.
 Neskôr Františka Mašeka vystriedal v mlynárskom remesle jeho syn Oskár Mašek.
  Rodina Mašekovcov vlastnila prilahlý areál mlyna spolu so samotnou budovou mlyna do roku 1996.
  Od tohto roku sa budova Mašekovho mlyna pomaly konzervuje a v interiéry mlyna
  sa zacína budovat stála expozícia histórie požitavských mlynov.
Zdroj: Luboš Trubíni, Žitava.sk, Mašekov Mlyn (www.ffmm.sk)
 


 
MENNÝ ZOZNAM MAJITELOV MAŠEKOVHO MLYNA:
 1. Havva Hatun, mlynár . . . . . . . . . . . . . . . . . . (spomína sa roku 1664)
 2. Adam Kríko, mlynár . . . . . . . . . . . . . . . . . .  (spomína sa roku 1822)
 3. Matej Turáni, mlynár . . . . . . . . . . . . . . . . .  (spomína sa roku 1857)
 4. František Hreždovic, mlynár . . . . . . . . . . . . . . (spomína sa roku 1869)
 5. František Mašek a synovia, mlynári . . . . . . . . . .  (1919 - )
 6. Ceskoslovenská republika - mlyn bol znárodnený . . . .  (1950 - 1990)
 7. Mlyn bol v reštitúcii vrátený vnuckám Františka Mašeka  (1990 - 1996)
 8. Michal Demeš s manželkou, biofarmár . . . . . . . . . . (1996 - súc.)

1773, 1786, 1808 Aha, Ohaj, 1863–1913, 1938–1945 Aha, 1920 Horný Ohaj,
1927–1938, 1945–1948 Horný Ohaj, Aha, 1948–1974 Horný Ohaj,
Vráble NR/NI tekov. 1975 pricl. o. Dycka, Horný Ohaj.

Mapa ciest k Mašekovmu mlynu: