Cache sa nenachádza na
zverejnených súradniciach.
POZOR!!! Od 14.8.2009 je zmenené umiestnenie cache aj
výpocet. Skontrolujte si, ci máte správne
súradnice.
VAROVANIE: Pristup ku kesi je pocas
vegetacného obdobia mierne adrenalinovejší, a
to hlavne kvôli krátkemu úseku bujnej
žihlavy (1-2m), ktorý je pri ceste ku cache
potrebné prekonat. V tomto období sa preto bud
vyzbrojte dlhými nohavicami alebo odlov odložte na
obdobie mimo najdivokejšieho vegetacného obdobia
(alebo si nechajte trosku preliecit reumu :-)). Zároven si
dajte pozor, aby ste pri preskakovaní malého
potôcika neskoncili v blate (zvlášt po
daždi sa to zvykne šmýkat). Aj napriek
týmto 2 pritažujúcim faktorom som ale
presvedcený, že táto keška je pri troche
opatrnosti prístupná takmer komukolvek, dokonca aj
detom. Upozornujem, že krabicka je možno trošku
netradicne zamaskovaná, takže sa namiesto
šplhania do svahu (co je úplne zbytocné)
radšej poriadne rozhliadnite okolo seba. Krabicku zamaskujte
PRESNE tak, ako ste ju našli. Cache sa nenachádza sa
na úrovni kolajiska, preto v ŽIADNOM PRÍPADE
NEVSTUPUJTE NA KOLAJE.
Zverejnené súradnice vás
však privedú do blízkosti
zaujímavého myjavského viaduktu,
ležiaceho na trati Nové Mesto nad Váhom -
Veselí nad Moravou. Bol postavený firmou
Ceskomoravská-Kolben a.s. a je zaujímavý
hlavne tým, že je postavený v oblúku. V
case jeho stavby sa stavitelia vo všeobecnosti snažili
stavat viadukty iba ako priame, pricom tento zvyk pretrváva
až do súcasnosti. Dôvodom bolo to, že okrem
problematickej výroby potrebných mostných
konštrukcií bolo problémom vôbec
vypocítat statické zataženie jednotlivých
castí mosta, zvlášt s ohladom na dosah
teplotných zmien na jeho stabilitu. V tomto prípade
sa im však vyhnút stavbe oblúkového
viaduktu nepodarilo a vznikol tak viadukt, ktorý sa nad
údolím Žabovreskov týci v oblúku s
polomerom 400m a s najväcšou výškou
29m.
S rozvojom železníc na
území bývalého Ceskoslovenska (vtedy
ešte Rakúsko-Uhorska) v 19. storocí postupne
dochádzalo aj k zvyšovaniu poctu lokomotív a
voznov. Kedže zo zaciatku bolo lokomotív skutocne iba
pár kusov, nebolo potrebné ich nejako
zvlášt oznacovat. Rakúsko-uhorské
železnicné spolocnosti lokomotívy oznacovali
podla anglického vzoru menami ženského rodu,
prvou lokomotívou vôbec na ceskoslovenskom
území bola v roku 1838 Moravia.
Postupom casu však pocet lokomotív
narástol natolko, že bolo nutné vymysliet
iný systém kategorizácie, založený
na císlach. Rakúske dráhy preto v roku 1886
zaviedli nové znacenie, kde boli lokomotívy
rozdelené do 4 kategórií
(rýchlikové, pre osobné vlaky,
nákladné a pre lokálne trate). Paralelne s
týmto systémom však boli jednotlivé
lokomotívy aj tak nadalej nazývané svojimi
prezývkami.
Po vyhlásení
nezávislého Ceskoslovenska zacal Ing. Vojtech
Kryšpín pracovat na novom systéme oznacovania,
ktorý by bol schopný reflektovat aktuálne
potreby. Tento systém sa do platnosti dostal v roku 1923 a
definitívnu podobu dostal v roku 1925. Skladal sa z
písmenného oznacenia trakcie, dvoj- alebo
trociferného oznacenia typu lokomotívy a troj- alebo
štvorciferného poradového císla
lokomotívy.
Význam jednotlivých castí
písmenného oznacenia bol nasledovný:
T - dieselová lokomotíva
TL - turbínová lokomotíva
M - motorový vozen
E - elektrická lokomotíva na jednosmerný
prúd
S - elektrická lokomotíva na striedavý
prúd
EM - elektrický motorový vozen na jednosmerný
prúd
SM - elektrický motorový vozen na striedavý
prúd
N - nemotorový vozen (súcást motorovej
jednotky)
U - úzkokolajná parná lokomotíva
ES - elektrická dvojsystémová
lokomotíva
bez oznacenia - parná lokomotíva
Význam jednotlivých císlic
oznacenia typu lokomotívy:
1. císlica - pocet hnacích náprav
2. císlica - maximálna rýchlost
((císlica+3.10=rýchlost v km/h)
3. císlica - hmotnost na nápravu (v
tonách)
Príklad: Lokomotíva T 211.026
bola motorová lokomotíva s 2 hnacími
nápravami, max rýchlostou 40 km/h a celkovou
hmotnostou približne 2t (1t na nápravu).
Postupom casu však tento systém
prestal vyhovovat, kedže väcšina nových
lokomotív mala vyššiu
konštrukcnú rýchlost a hmotnost na
nápravu a získavali oznacenie 499. V roku 1988 bol
preto v rámci Ceskoslovenských dráh (CSD)
zavedený úplne nový systém,
ktorý sa používa dodnes aj na Železniciach
Slovenskej republiky (ŽSR). Skladá sa zo 7
císlic, z ktorých iba prvá na prvý
pohlad vyjadruje vlastnosti lokomotívy. Druhá a
tretia císlica vyjadrujú konštrukcnú
skupinu (ktorá však nie je viazaná na
konkrétne vlastnosti lokomotívy),
štvrtá až šiesta poradové
císlo lokomotívy a siedma je kontrolná,
ktorá slúži na kontrolu pri automatizovanom
spracovaní císla pocítacom.
Význam prvej císlice:
1 - elektrická lokomotíva na jednosmerný
prúd
2 - elektrická lokomotíva na striedavý
prúd
3 - elektrická lokomotíva pre oba
prúdové systémy
4 - elektrická jednotka na jednosmerný
prúd
5 - elektrická jednotka na striedavý
prúd
6 - elektrické jednotka na oba prúdové
systémy
7 - motorová lokomotíva
8 - motorový vozen
9 - riadiaci vozen
0 - vložený (nemotorový) vozen
Príklad: Jeden z motorových
voznov slávnej tzv. Cachtickej strely, jazdiacej na trati
Nové Mesto nad Váhom - Vrbovce, je 810 432 - 5, kde
prvé císlo 8 udáva kategóriu
motorový vozen.
Okrem toho sa dali jednotlivé typy
elektrických lokomotív rozoznat aj podla farby
náteru, tento spôsob oznacovania je však v
rámci ŽSR na ústupe (vid napríklad
reklamný náter lokomotívy 362 015 vo
farbách Coca-coly). Jednosmerné lokomotívy a
jednotky boli natierané na zeleno, striedavé cerveno
a lokomotíva a jednotky pre oba systémy na modro. Nie
každý totiž vie, že na Slovensku paralelne
fungujú 2 prúdové systémy:
napájanie jednosmerným prúdom s
napätím 1500 V používané na severnej
trase Žilina-Cierna nad Tisou a prilahlých
vetvách a napájanie striedavým prúdom s
napätím 25 000V, používané na
južnej trase Bratislava - Štúrovo, trati
Bratislava - Púchov a prilahlých vetvách. Na
prekonanie tohto problému bývajú
rýchliky na trati Bratislava - Žilina
vypravované zvycajne s lokomotívami na oba
systémy (modré). Stycný bod týchto
sústav sa nachádza kúsok pred Púchovom
(Kockovce), kde rušnovodic (samozrejme, so
stiahnutými pantografmi) zmení napájací
systém na trati priamo pocas jazdy.
Pocas celej existencie týchto
kategorizacných systémov však
rušnovodici neprestali používat
familiárne názvy nielen jednotlivých typov
lokomotív, ale aj konkrétnych kusov. Tieto
prezývky väcšinou vyjadrovali nejaké
charakteristické rysy lokomotív a niektoré
boli vyslovene ironické. Malé motorové vozne,
ktoré prevažne stretnete na trati Nové Mesto nad
Váhom - Vrbovce (rada 810), si napríklad
vyslúžili prezývku Prepotený plech (kto v
nich niekedy cestoval v lete, vie preco), Autobus ci Plevel,
motorová lokomotíva 751 zasa pre jej typický
kryt motora pripominajúci poprsie získala
prezývku Bardotka ci Ceckana. Z konkrétnych kusov je
to napr. už spomínaný vozen Cachtickej strely,
ktorý má prezývku Lassie.
Vašou úlohou bude na
základe prezývok jednotlivých lokomotív
urcit ich základné oznacenie typu na ŽSR
(prvé tri císlice), z ktorého zistíte
výsledné súradnice kešky. Pre ulahcenie
hladania je ku každej prezývke pripojená aj
fotografia lokomotívy. Upozornujem, že
príbuzné typy lokomotív majú pomerne
casto rovnakú prezývku, hádanka je však
koncipovaná tak, aby ju bolo možné
vylúštit jednoznacne.
1. Gorila xAx
2. Laminátka xBx
3. Peršing xCx
4. Bangladeška, Pilštik xDx
5. Bobina xEx
6. Princezná xFx
Súradnice finalu:
N 48 4A.(BC5-22)
E 17 3D.(EF9+97)
Vo vzorci pre výpocet finalu sa
nenachádzajú žiadne znaky násobenia.
Prosím, vkladajte iba veci so železnicnou
tematikou.
Svoje riešenie si možete skontrolovat tu:
Geochecker.com.