Skip to content

Universitas Comeniana Mystery Cache

Hidden : 1/12/2009
Difficulty:
2 out of 5
Terrain:
1.5 out of 5

Size: Size:   micro (micro)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:

Venovane najvacsej a najznamejsej slovenskej univerzite. Suradnice ukazuju na historicku budovu univerzity (aulu), v ktorej sa konaju slavnostne promocie studentov a vedeckych pracovnikov, udeluju cestne doktoraty, organizuju profesorske prednasky pre siroku verejnost a ine vyznamne akcie.



Univerzita Komenskeho (UK) v Bratislave je najstarsia a najvacia slovenska univerzita. Vznikla v roku 1919 a mala mimoriadny vyznam pre rozvoj vzdelanosti, vedy a kultury na Slovensku. Bola prvou vysokou skolou v dejinach, ktora poskytovala moznost Slovakom ziskat najvyssie vzdelanie v rodnom jazyku. Pocas svojej doterajsej existencie sa stala skutocne narodnou univerzitou. Bola nielen rozhodujucim zdrojom vzdelanosti na Slovensku, ale stala pri vzniku aj dalsich slovenskych univerzit, fakult a vysokoskolskych stredisk, a pomahala vytvarat ich studijny program. Pravom je preto povazovana za Alma mater celeho terajsieho slovenskeho vysokeho skolstva, za narodnu kulturnu instituciu.

Zopar faktov a cisiel z historie a sucasnosti univerzity:

  • Predchodkynou UK bola Bratislavska madarska kralovska Alzbetinska univezita (AU), zalozena v roku 1912. Tato univerzita bola vybudovana ako ciste madarska skola. Nielenze sa nebrala ziadny ohlad na slovensku mensinu, ale na Filozofickej fakulte nebol zriadeny ani seminar slavistiky. Po vzniku CSR sa univerzita zacala postupne rusit. Prevazna cast ucitelskeho zboru odisla do Pecsu, kam sa torzo AU odstahovalo. Definitivne bola univerzita zrusena az v roku 1921.

  • UK bola oficialne zriadena v roku 1919 povodne ako Ceskoslovenska statna univerzita v Bratislava (zakonom c. 375). Este v tom istom roku bola pomenovana ako Univerzita Komenskeho (zakonom c. 595). Na jej vzniku mali podiel profesori a docenti prazskej Karlovej univerzity, ktori v prvych rokoch jej existencie stali na jej cele a z ich radov bol zvoleny akademicky senat univerzity. Prvym rektorom univerzity bol prof. MUDr. Kristian Hynek, profesor patologie a vnutorych chorob. Vyucovacim jazykom sa stala slovencina a cestina a v prvych rokoch sa narocne partie prednasok sumarizovali aj v nemcine.

  • Najstarsou fakultou univerzity je Lekarska fakulta (LF), o nieco mladsie su Pravnicka (PraF) a Filozoficka (FiF) fakulta. Stvrta fakulta, Prirodovedecka (PriF), vznikla az v roku 1940. Najmladsou fakultou je Fakulta socialnych a ekonomickych vied (FSEV), ktora vznikla v roku 2002. V sucasnosti ma univerzita 13 fakult, ktore ponukaju 1093 studijnych programov.

  • Na univezite aktualne posobi (stav v roku 2009) 295 profesorov, 284 docentov, spolu 1913 ucitelov, 295 vyskumnikov a celkove 4355 zamestnancov. Na troch stupnoch studia (Bc/Mgr/PhD) studuje v sucasnosti 28 544 studentov, z toho na tretom stupni (PhD) 2455 studentov. Doteraz brany univerzity opustilo viac ako 146 tisic absolventov (Mgr) a 8 tisic kandidatov vied (CSc), resp. absolventov tretieho stupna (PhD).

  • Najvyznamnejsi/najznamejsi absolventi univerzity:

    • sucasni predstavitelia statu: D. Caplovic (FiF), R. Fico (PraF), M. Fedor (FiF), M. Fronc (PriF), M. Ftacnik (PriF), I. Gasparovic (PraF), P. Hrusovsky (PraF), R. Kalinak (PraF), D. Lipsic (PraF), V. Meciar (PraF), F. Miklosko (PriF), V. Palko (FMFI), P. Paska (FiF), I. Radicova (FiF), K. Tothova (PraF),

    • umelci: M. Durickova (PdF), L. Feldek (PdF), P. Hammel (PraF), D. Hevier (FiF), T. Janovic (FiF), A. Marencin (FiF), M. Rufus (FiF), V. Minac (FiF), R. Moric (PdF), J. Strasser (FiF), M. Vasaryova (FiF), V. Zamarovsky (PraF),

    • sportovci: Z. Czoborova (FTVS), J. Dukatova (FiF), D. Galis (FTVS), J. Gonzi (FTVS), L. Jurkemik (PraF), S. Kropilak (PraF), D. Rusnak (PraF), J, Starsi (FTVS), A. Tkac (FTVS),

    • geocacheri: belzebot (FM), boyt (FMFI), bungeland (PriF), daniela003 (PedF), Davidras (LF), DUERO (PraF), fr:own (FMFI), Gojo5 (??), Horal_ky (FMFI, FM), hypsugo (PriF), igor13 (FMFI), Iwka223 (??), Jantulovci (PedF), jezkovia (FMFI), klakyster (PedF), LukeRR (PriF), madip (PriF), Majušidlo (LF), mariska+nop77svk (FMFI), marmarko (PraF), _miko_ (??), muhorka (PriF), musashimaru (FMFI), Muslofon (FMFI), mysakSK (??), *natalka (FMFI), Neelsah (FMFI), nervonosicc (FiF), ondrejaanicka (FMFI), orsagovci (PriF), PeLeFiKa Team (FM), pepsi3 (FMFI), pinicum major (FMFI), pteropus (LF), shalmai (FaF), Soilworker (FMFI), Tkeyko+Nádobka (PriF), tulenik (PriF), vlkseveru (FMFI), zirkman (FM), ZuBor (FMFI) ... absolventi, hlaste sa!

  • Cestny doktorat univerzity ziskalo doteraz vyse 110 vyznamnych osobnosti, o.i. napr.:

    • slovaci: J.L. Bella, A. Dubcek, J. Hronec, M. Hodza, D. Jurkovic, D. Ilkovic, E. Suchon, J. Tomko,

    • cudzinci: K.A. Annan, E. Benes, V. Havel, J.A. Samaranch, E. Cernan, D.C. Gajdusek, S. Wiesennthal.

Uloha: Skrysa sa nachadza v areali, ktory patri univerzite. Na to aby ju nasli musite poznat spravne odpovede na nasledujuce dve otazky:

A = Ktory bratislavsky rodak, nositel Nobelovej ceny, ziskal cestny doktorat univerzity (prve pismeno priezviska)?
B = Koho meno nesie najznamejsi a najvacsi studentsky domov univerzity (prve pismeno priezviska)?

Finalne suradnice skryse, ktore si mozete overit tu, su:
N 48°09.[3*A]
E 17°04.[B*(A+2)]

Pri logovani davajte pozor, miesto je relativne frekventovane. Nezabudnite si priniest vlastne pero.

Additional Hints (No hints available.)