|
Šachta nad
Kojšovom
SK:
Súradnice Vás privedú do malebnej dedinky vo
Volovských vrchoch Kojšov.. Podla dostupných historických pramenov
sa po prvýkrát spomína v roku 1368 a potom až o sto rokov neskôr,
ked pripadla panstvu Spišského hradu. Spolu s ním sa dostala pod
zemepanskú právomoc Zápolských, neskôr Turzovcov. Názov obce je
odvodený najpravdepodobnejšie od osobného mena lokátora obce Koyša,
ktoré vzniklo zo skrátenej domáckej podoby slovanského zloženého
osobného mena Kojislav. Zo stredovekých zápisov názvu obce Kojšov
možno uviest tri názvy a to Koys z roku 1368, jeho pomadarcenú
podobu Koysfalva (Kojšovská dedina) z roku 1375 a konecne aj dnešnú
podobu Kojschov z roku 1565, zachytenú nemeckou grafikou. Dôležité
je poznamenat, že obec bola dosídlovaná v 15. a 16. storocí v rámci
valašskej kolonizácie, ktorá postupovala z východu. Noví pastierski
kolonisti tak vtlacili svoj nový národopisný ráz, ktorý sa doteraz
zrací v reci, zvykoch, náboženstve, ako aj v povahových rysoch
obyvatelstva. Pôvodní obyvatelia obce sa zaoberali
polnohospodárstvom, najmä chovom oviec a dobytka. Vtedajšie bohaté
lesy poskytovali možnost práce v nich pri tažbe a spracovaní dreva.
Neskôr sa tu pálilo drevené uhlie pre železné hámre, ktoré
upravovali vytažené rudy z kojšovských baní. V roku 1565 sa Kojšov
pocítal medzi banské obce. Hlavným zamestnaním obyvatelov vedla
chovu oviec bolo drevorubacstvo a tesárstvo, neskôr baníctvo. V
okolí obce sa tažila železná, medená a strieborná ruda.
Keška sa nachádza na severozápadnom hrebeni, ktorý
oddeluje obec od Perlovej doliny Môžete tu nájst stopy banskej
cinnosti Samotná keš sa nachádza pri zavalenom vchode do
jednej z pocetných
šácht. |