Spoiler
Tunel Mária Terézia
GPS Ta privedie pred portál štôlne Mária Terézia. Štôlna je prechodným tunelom vybudovaným za úcelom privedenia vody do Smolníckej doliny z doliny Bystrého potoka pre potreby pohonu rôznych banských strojov v minulosti. Aj dnes je tunel stále udržiavaný, tunelom vedie vodovodné potrubie, ktoré zásobuje pitnou vodou obec Smolník.
Smolník
Mesto medenorudných baní
3.1.12. Energetické zdroje
(R. Magula)
V minulom storocí zo známych vertikálnych diel mala konský gápel iba šachta Kreutzerfindung. Treba dodat, že tento druh pohonu bol najneefektívnejší, a teda aj najdrahší. Vodou sa pohánali odvodnovacie a tažné mechanizmy, na povrchu úpravnícke a dielenské zariadenia. Na zabezpecenie potrebného množstva vody revír nemal výhodné prírodné podmienky a preto sa na pohon vodných kolies musel budovat dômyselný a nákladný vodohospodársky systém. Casom sa tu vyvinulo rozsahom a významom najväcšie pravidelné vodné hospodárstvo v Spišsko-gemerskom rudohorí vôbec.
Ako sme už uviedli, prvý údaj o využívaní vody je z roku 1497. Odvtedy, ba možno aj skôr sa používanie vody v tomto revíri postupne rozširovalo a voda sa tu na pomerne dlhé obdobie stala dôležitým cinitelom v banskej prevádzke. Vodné hospodárstvo bolo v histórii tohto revíru vždy životnou otázkou samotného baníctva a to z hladiska odvodnovania banských diel a zvislej dopravy, ako aj z pohladu získavania cementacnej vody, od coho závisela produkcia medi.
Do roku 1768 sa na pohon rozlicných banských a povrchových mechanizmov využívala voda Smolníka a jeho bocných prítokov privádzaná k jednotlivým mechanizmom umelými kanálmi. Pred týmto rokom o výraznejšom využívaní povrchovej vody pri pohone banských zariadení v smolníckych baniach ani nemožno hovorit. Od roku 1768 prikrocil erár k efektívnejšiemu využívaniu vodných zdrojov. Pod dedinkou Úhorná dal vybudovat sypanú vodnú nádrž na zachytávanie horských pramenov a zrážkovej vody. Akumuláciou povrchovej vody sa zabezpecovalo zásobovanie prevádzky vodnou energiou aj v kritických rocných, obdobiach.
Hlavné technické parametre vodnej nádrže: objem 189 870 m3 dlžka hrádze 190 m, výška 14 m, šírka koruny 3 m, výpustné otvory 2 s f 21 cm, dlžka 21 m, regulacné odlahcovacie ventily, ktoré navrhol J. Adriánýi, hlavný správca smolníckych baní. Úklon hrádze na návodnej strane je 40°, na vzdušnej strane 36°. Hrádza je z lomového kamena a bez akejkolvek stmelovacej hmoty. Za hrádzou je hlinený násyp, ktorý má pri základe šírku 28 m. Plocha nádrže je 4,79 ha, max. hlbka 13 m. Aby sa výpustne ventily nezaniesli sedimentmi, dodatocne sa na ich sprístupnenie vybudovala ochranná šachta, ale tá je už tiež pod úrovnou dna jazera. s doplnaním nádrže sa pocítalo trikrat za rok. Výšku hrádze roku 1896 zvýšili o 2 m, ked' sa stal aktuálnym pohon vodných turbín na výrobu elektrickej energie. Súcastou vodného diela bol krytý kanál z lomového kamena a nižná vodná štôlna. Na vodný kanál, ktorým sa privádzala voda z vodnej nádrže, boli napojené aj bocné toky medzi vodnou nádržou a závodom, a to vody Kovandskej a Velkej doliny. Celková dlžka kanála bola 4502 siah.
Povodie Smolníckej doliny nestacilo kryt potreby prevádzky, a preto sa do smolníckeho vodného hospodárstva vyrazením štôlne Terézia roku 1796 paralelne zapojil Bystrý potok. Štôlne razili z dvoch strán. Od toho casu sa voda z Bystrého potoka, Ždiaru a Hutnej doliny (Hiittegrundu) až po bystropotocké ústie štôlne Terézia zvádzala kanálom v dlžke 256 siah do štôlne dlhej 1836 m a odtial sa privádzala do smolníckeho údolia. Táto voda slúžila potrebám banskej prevádzky, t. j. na výrobu elektrickej energie až do najnovších cias.
Další vodný kanál s celkovou dlžkou 891,5 siah, budovaný paralelne s hlavným údolím, odvádzal vodu z potoka Smolník od predmestia na pohon vodného kolesa šachty Rotenberg, odkial pokracoval a viedol vodu k šachte Gross Kunst.
Další vodný kanál privádzal vodu z potoka Široká dolina a Cervená voda až po odval šachty Alžbeta. Bol dlhý 1100 siah. Celková dlžka paralelného vodného kanála privádzajúceho vodu od Schläglersgnmdu až po odval Novej šachty a odtial až po najvyššie položené vtokové žlaby bola 290 siah. Napokon kanál od Schläglersgrundu po odval šachty Baptista mal dlžku 335 siah. Celková dlžka vybudovaných umelých vodných kanálov bola 7374,5 siah (z toho vodne štôlne mali 1306 siah).
Jedna siaha = 1.896 m