Ešte na zaciatku 20. storocia boli v okolí dnešného lomu len kamenité lúky. Na nich vytrcali skalky, ktoré boli coskoro využité na štrkovanie ciest a stavbu domov. Kedže o kamen sa záujem neustále zvyšoval, postupne tu otvorili lomy, z ktorých sa do dnešných cias zachoval len jediný. Nitrania ho poznali pod názvom Rolfesova bana. V roku 1982 bol vyhlásený za chránené územie a dnes nesie názov Prírodná pamiatka Nitriansky dolomitový lom. Chránený celok je o výmere 12,599 m2.
Geologická história lomu siaha do obdobia druhohôr. V plytkom mori sa usadzovali horniny s rozlicnými prímesami, najmä s vápnikom a horcíkom. Postupne vytvorili celé vrstvy poukladané na sebe ako listy v knihe. Tie, co ležia najspodnejšie, sú staršie ako tie nad nimi. Pri krátkom prerušení usadzovania vznikli na okrajoch vrstiev tenulinké špáry, podla ktorých dnes môžeme zmerat hrúbku jednotlivých vrstiev. Bude nám k tomu stacit aj školské pravítko, hrúbka je totiž len 10 až 15 cm.
Horniny, ktoré tvoria vrstvy v tunajšom lome, sa nazývajú ramsauské dolomity, ich vek sa odhaduje na Prívlastok „ramsauské“ uviedol do literatúry nemecký geológ Boese v roku 1895, ktorý ich opísal z lokality Ramsau v Bavorsku. Ramsauské dolomity sú na prvý pohlad sivé až cierne. Našli sa v nich vápenaté zelené riasy, úlomky lalioviek, lastúrnikov, ramenonožcov a ulitníkov. Vek sa odhaduje na 200 miliónov rokov. Zvetraním sa vytvorili rozlicné priehlbiny, zárezy aj dutiny pripomínajúce malé jaskyne.
Na pohlad mrtve skaly nie sú celkom bez života. Na nevelkej ploche tu možno pozorovat pomerne velké zastúpenie rôznych drevín, ktoré majú tú spolocnú vlastnost, že sú schopné osídlovat takmer holé skaly a sutoviská s nedostatkom pôdy, živín a vlahy. Takéto dreviny sa nazývajú „pionierske“. Najväcšie zastúpenie tu majú topole – topol cierny, topol biely, topol sivý a topol osika, ale tiež breza bradavicnatá. Hojne sa vyskytujú aj trnka obycajná, hloh jednosemenný a ruža šípová. Skalné bralá obnažené pri tažbe dolomitu osídlujú aj niektoré bylinné druhy, ktoré dokážu prežit na takomto extrémnom stanovišti. Skaly sa v lete rozhorúcia slnkom a ani v skalných štrbinách sa dlho neudrží vlaha.
Jazierko býva osídlované obojživelníkmi a predstavuje lokalitu vhodnú pre ich liahnutie. Na jar sa tu ozýva krkanie skokana štíhleho a ropuchy zelenej. Jarné obdobie tu prežíva tiež mlok bodkovaný. Možno budete mat štastie a zbadáte aj tohto krásavca.