Milí geokolegovia.
Pozývam Vás na prechádzku okolo Pezinských kostolov ako aj samotného mesta. Pýtate sa, prečo okolo kostolov? Lebo sú predsa dominantou tohoto krásneho mesta. Pezinok je staré vinohradnícke mesto chránené oblými svahmi Malých Karpát, ktoré sú od nepamäti nemými spoločníkmi jeho bohatej histórie. Územie, na ktorom sa dnes rozkladá mesto Pezinok, sa v písomných materiáloch prvýkrát spomína v listine z roku 1208 ako "terra Bozin". V nasledujúcich storočiach sa mesto postupne zmenilo z banskej osady na vinohradnícke mestečko po druhej vlne nemeckej kolonizácie na začiatku 16. storočia. Snaha mešťanov a obyvateľov Pezinka o získanie práv slobodného kráľovského mesta vyvrcholila 14. júna 1647, kedy kráľ Ferdinand III. udelil Pezinku tieto privilégiá.
Pút začneme u Kapucínskeho kláštora s kostolom Najsvätejšej Trojice
Kapucínsky kláštor - Kostol Najsvätejšej Trojice
Už roku 1674 boli do Pezinka, ako prvého mesta v Uhorsku, uvedení kapucíni. Pôvodne dostali do správy farský kostol (4. zastavenie). Do stavby kostola a kláštora sa rehoľa kapucínov pustila v r. 1716 po utíšení stavovských povstaní a moru. Podla kroniky pezinského spoločenstva bol základný kameň kláštora položený 26. júla 1715. Iný zdroj zasa udáva položenie základného kameňa 4.9. 1718. Kostol bol dokončený roku 1721, jeho hlavný oltár však až roku 1739. Kostol vysvätili pravdepodobne v roku 1730. Postup výstavby sa dá dobre sledovať podla nápisov s chronogramami na portáloch a fasáde kostola.
V rokoch 1950 - 1954 tu bol kárny kláštor pre kňazov a rehoľníkov nepohodlných pre vtedajší režim. Roku 1956 tu bol charitný domov pre prestárlych kňazov. V r. 1990 bol kláštor vrátený do správy rehole a vlastníctvo kláštora bolo súdne priznané reholi kapucínov.
|
 |
Táto stavba má jednoduchú typizovanú architektúru. Má len jednu loď s bočnou kaplnkou a má jednoduchú výzdobu, jedinou jej farebnou zložkou sú oltárne obrazy od J. Kucha.
|
My si na mieste spočítame počet písmen nadpisu nad vchodom pod božím okom a označíme A. Ďalej si spočítame, koľko sôch je vidieť z tohoto miesta (súsošia počítajte ako jeden objekt) a označíme C.
Odporúčam použiť "Lurdskú jaskynu" lebo sochy sa momentálne reštaurujú a nie sú na svojom mieste. Keby ste mali problém s počtom sôch, stačí pozrieť ponad "Lurdskú jaskynu" a spočítať počet samohlások v nápise.
Holubyho ulicou prejdeme ku kostolu Premenenia Pána - "Dolnému" kostolu
Kostol Premenenia Pána
V rokoch 1655 - 1659 ho postavili evanjelici. Veža kostola je predstavená. Pôvodne patrila mestskej správe, ktorá ju používala k strážnej a hlásnej službe - svedčia o tom podpery ochodzu.
Veľmi cenný je organ s pôvodnou architektúrou z roku 1662. Vyrobili ho v Norimbergu na objednávku evanjelickej obce; stál tisíc ríšskych toliarov.
Evanjelici vlastnili kostol do r. 1674 a krátku dobu v čase povstania Františka Rákociho v r. 1705. V roku 1674, keď prišli do Pezinka kapucíni ako rekatolizacná misia, im kostol odňali z titulu kráľovského patronátneho práva. Kým si kapucíni nepostavili vlastný kostol (1726), užívali Farský. Farským kostolom sa stal tento (dolný kostol). Keď v roku 1753 došli do Pezinka jezuiti, dostali do správy tento kostol a užívali ho až do zrušenia rehole v r. 1773. Jezuiti ponechali zariadenie kostola, iba ho doplnili ďalšími tromi oltármi s početnými sochami a maľbami (najmä sv. Ignáca z Loyoly). Po zrušení jezuitskej rehole sa kostol stal kaplánskym kostolom Farského kostola. Aj dnes slúži fare ako druhý kostol. Dnešnú výmalbu kostola urobil v roku 1943 pezinský maliar Augustín Bárta starší.
Ide o trojlodovú stavbu s emporami z troch strán. Hlavná loď je zaklenutá krížovými klenbami.
|
 |
Tu si spočítame počet riadkov textu na tabuľke vľavo od dverí a označíme E, a počet úzkych okien v stene vľavo od dverí a označíme B.
Potočnou ulicou dôjdeme k Evanjelickému kostolu
 |
Evanjelický kostol
Prvou klasicistickou pamiatkou v meste je evanjelický kostol. Evanjelici augsburského vyznania si ho postavili po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II (vydaný v roku 1781) a to za tri mesiace v roku 1783 (od augusta do novembra). Kostol má obdĺžnikový tvar s emporami po celom obvode a s vyčnievajúcou sakristiou. Na fasáde, členenej lizénovým rámom, sú dva rady obdĺžnikových okien. Pôvodne bol bez veže, lebo bolo evanjelikom povolené kostol stavať iba v bočnej ulici a bez veže. Keď neskôr bolo možné stavať aj vežu, evanjelici v rokoch 1857 - 1861 predstavili vežu kostola v novogotickom slohu. Na veži sú umiestnené tri zvony (pomenované: Viera, Láska, Nádej).
Kostol má jeden oltár, kazateľnicu, krstiteľnicu a organ. V 80. rokoch 20. storočia v múre kostola objavili reliéf Zmŕtvychvstania Krista z roku 1622.
Nábožensko-cirkevné dispozičné riešenie vnútra kostola je vyjadrené tým, že kazateľňa je nad oltárom, aby sa tým zdôraznil význam kázne, ktorá je popri liturgii rovnako dôležitou súčasťou bohoslužby ako dianie pri oltári. Oltár je v typickom klasicistickom slohu. Vcelku je jednoduchý, len nad kazateľnicou sú drevené kolorované symboly (Biblia, symbol viery, lásky a nádeje). Obraz na oltári predstavuje Snímanie Krista z kríža. Jeho autor nie je známy. Pod hlavným oltárom je predela, znázorňujúca v maľbe Večeru Pánovu. Autorsky sa pripisuje vynikajúcemu barokovému maliarovi Jánovi Kupeckému.
|
Tu si spočítame počet krakorcov (nosníkov), ktoré nesú ochoz veže a označíme HF
Okolo nového kultúrneho domu Farskou ulicou prejdeme k Rímsko-katolíckemu farskému kostolu Nanebovzatia Panny Márie.
Rímsko-katolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie
Bol postavený začiatkom 14. storočia v gotickom slohu pravdepodobne na mieste románskeho kostola alebo kaplnky z 13. storočia. Dispozične je trojlodovým priestorom s predlženým presbytériom, na južnej strane má menšiu kaplnku. Kostol pôvodne nemal vežu. Jeho beneficiátormi bola rodina grófov zo Svätého Jura a Pezinka, o čom svedčia aj ich erby osadené v klenbe. Klenby kostola boli vybudované až v 15. storočí v neskorogotickom slohu podla predlohy klenieb v Chráme sv. Víta v Prahe. Z vnútorného zariadenia je najcennejšia ranorenesancná kazateľnica z roku 1523. K ďalším pozoruhodným dielam patrí krstiteľnica z červeného mramoru, epitaf grófa Juraja z Pezinka z r. 1426, tiež z červeného mramoru a pohrebná kaplnka Štefana Ilešházyho. Roku 1674 získali kostol kapucíni. Počas Rákoczyho povstania začiatkom 18. storočia sa ho zmocnili evanjelici.
Autorom hlavného oltára je Štefan Steinmassler, žiak bratislavského sochára Ludovíta Godeho, ktorý bol žiakom najvýznamnejšieho zaalpského sochára Juraja Rafaela Donnera. Roku 1789 bol namaľovaný oltárny obraz Nanebovzatia Panny Márie. Roku 1863 slovenský organár Martin Šaško postavil v kostole nový organ.
|
 |
Na mieste, kde vás privedie váš prístroj zistíme z pamätníka vek najmladšieho a najstaršieho pezinčana padlého v rokoch prvej svetovej vojny a označíme GI a DJ
Cieľové súradnice:
N: 48o 1A.E(A+H)(D-G)
E: 017o 1C.E(B-F)(D+B)
Kontrolný súčet hodnôt A až H je 29.
Literatura:
