| SK: Pri prechádzke po Košickej hore sa môžete stretnút s mnohými druhmi vtákov. Aby ste ich postupne spoznali, pripravil som pre vás malú úlohu. Pre zaciatok tu máte tucet druhov vtákov, k nim tucet obrázkov a tucet hlasov. Obrázky su oznacené písmenami abecedy. Ked ich správne skombinujete s hlasom, dozviete sa aké císlo treba doplnit do súradnice skrýše namiesto príslušného písmena. Prajem všetkým dobrú zábavu. |
|
súradnice skrýše N 4A° BC.DEF E 02G° HI.JKL
(overenie finálnych súradníc skrýše)
|
Kukucka obycajná (Cuculus canorus) Vták otvorenej krajiny, obýva lesíky, okraje listnatých a miešaných lesov, remízky, háje a okraje rybníkov, pasienky so skupinami stromov a vystupuje až do výšky 1 500 m. Samicka znáša vajícka do hniezd iných vtákov. Je stahovavá, prilieta v druhej polovici apríla až v máji. Vo vyšších polohách znáša vajícka do hniezd iných druhov vtákov. Do jedného hniezda ukladá vždy iba 1 vajce velkosti 22x16 mm. Za sezónu znesie 16-22 škvrnitých vajec farebne prispôsobených vajíckam hostitela. Inkubacný cas je 12 dní a starostlivost o mládatá trvá 21-23 dní. Živí sa prevažne hmyzom.
|
Myšiak hôrny (Buteo buteo) Stály a prelietavý. Žije v lesoch, loví na poliach, hniezdi na stromoch. Zaciatok hniezdenia je v druhej polovici marca a v apríli. Násadou sú 2-4 vajcia velkosti 56x44 mm; na belavom alebo modrastom podklade sú hrdzavohnedo škvrnité. Inkubacný cas 33-35 dní. Výchova mladých v hniezde trvá 46 dní. V potrave prevažujú väcšinou drobné cicavce (najmä hraboše polné), v menšej miere drobné vtáky a ostatné stavovce.
|
Tesár cierny (Dryocopus martius) Stály vták. Obýva rozsiahle lesné komplexy, najmä staré listnaté (buciny), miešané a ihlicnaté porasty najmä v horských oblastiach. V posledných rokoch sa castejšie zaznamenal výskyt a hniezdenie aj v nížinách a v rovinatých oblastiach. Mládatá sa usadzujú casto daleko od miesta vyhniezdenia. V apríli znáša 3-5 snehobielych hruškovitých vajícok velkosti 24x34 mm. Inkubacný cas 12-14 dní, výchova mládat 24-28 dní. Živí sa prevažne podkôrnym hmyzom a konzumuje i mravce a ich vajícka.
|
Holub hrivnák (Columba palumbus) Je to najväcší európsky holub. Vyskytuje sa v Európe a na Slovensku aj v blizkosti väcších miest. Hniezdi 3-4 razy do roka, vytváre velmi nedbalé hniezdo zo suchých konárov. Ako potravu oblubuje semená ihlicnatých stromov, ale živí sa aj semenami burín, obilnín, žaludmi, bukvicami a podobne. Je to stahovavý vták, na Slovensko prilieta v prvej polovici marca a zacína hniezdit v polovici apríla, odlieta v septembri a v októbri. Málokedy ho vidno, lebo vyhladáva hlavne vysoké ihlicnaté stromy. Upozornuje na seba pomerne silným trepaním krídel.
|
Sojka obycajná (Garrulus glandarius) Vyskytuje se v ihlicnatých, listnatých a zmiešaných lesoch a v rozsiahlejších mestských parkoch. Prevažne stály druh. Hniezdo je umiestnené vysoko na strome, väcšinou nedaleko od okraja lesa. Obýva severozápadnú Afriku, celú Európu, Sibír a východnú Áziu po Cínu. U nás je rozšírená vo všetkých typoch lesov a srahuje sa do miest.Hniezdi v apríli až máji raz za rok. Plytké tanierovité hniezdo z vetviciek, stoniek a korienkov je umiestnené v korunách stromov. Samice znášajú 5 - 6 zelenkastých, drobne hnedo škvrnitých vajec, na ktorých sedia obidvaja rodicia 16 - 17 dní, mládatá potom krmia asi 19 - 20 dní. Potravu tvorí na jar viac hmyz, inác žalude, oriešky, bobule.
|
Drozd cierny (Turdus merula) Existujú dve skupiny drozdov. Jedna skupina žije v lesoch a je velmi plachá. Druhá skupina sa prizpôsobila životu v mestách. Nachádzejú tu širokú potravnú ponuku v podobe zvyškov jedla a odpadkov, proto tu môže na rovnakej ploche žit viac drozdov ako v lese. Zacínajú aj skôr hniezdit z dôvodu teplejšej mikroklímy v mestách. Drozdy cierne sú ciastocne stahovaví, odlietajú samice s mládatami, samce zostávajú tu. Drozdy žijúce v lesoch sa živia hmyzom a lesnými plodmi, v mestách sú všežravcami, živia se rôznymi zbytkami jedla a odpadkami. Hniezdia 2-3x do roka.
|
Kolibiarik cipcavý (Phylloscopus collybita) Stahovavý. Prilieta v marci, odlieta v septembri až októbri. Obýva lesy všetkých druhov. Gulovité hniezdo je umiestnené vždy na zemi alebo nízko nad zemov. Zaciatok hniezdenia je v máji. Samicka znáša 5-6 na bielom podklade riedko cervenohnedo škvrnitých vajec velkosti 15x12 mm. Inkubacný cas 13-14 dní, výchova mladých v hniezde 13-15 dní. Živý sa drobným hmyzom a pod.
|
Cervienka obycajná (Erithacus rubecula) V prevažnej miere odlieta, zriedkavo, ale pravidelne prezimuje. Obýva lesy bohaté na porast. Hniezdi dva razy do roka. Hniezdo stavia na zemi, alebo nízko nad zemou zväcša v polodutinách alebo aspon scasti je kryté (pod korenmi stromov, na svahoch ciest, potokov a pod.). Zaciatok prvého hniezdenia je v apríli, druhého v júni. Znáša 5-6 na belavom podklade cervenkastohnedo škvrnitých vajec velkosti 19x14 mm. Inkubacný cas 13-14 dní, výchova mladých v hniezde 12-15 dní. Potravou je hmyz a rozlicné iné drobné bezstavovce, v menšej miere i plody a semená rastlín.
|
Oriešok obycajný (Troglodytes troglodytes) Stály a prelietavý. Obýva lesy v blízkosti potokov a vodných nádrží bohaté na podrast. Jeho gulaté hniezdo býva umiestnené vo vývratoch, medzi korenmi stromov na brehoch riek a pod. Hniezdi dva razy do roka, prvý raz v apríli až v máji, druhý raz v júni až v júli. Samicka znáša 5-7 na bielom podklade velmi jemne cervenkasto škvrnitých vajec velkosti 16x12 mm. Inkubacný cas 14-16 dní, výchova mladých v hniezde 15-17 dní. Potravou je hmyz a iné clánkonožce (na jesen aj plody).
|
Pinka obycajná (Fringilla coelebs) Stahovavá. Malá cast našej populácie je stála alebo prelietavá, zriedkavo i prezimuje. Hlavný jarný tah prebieha v marci až v apríli, jesenný v septembri až v októbri. Obýva lesy všetkých druhov. Hniezdi na stromoch dva razy do roka. Zaciatok prvého hniezdenia je koncom apríla až v máji, druhého v júni. Samicka znáša 4-6 vajec. Ich základná farba je bledomodrastá, sivohnedá alebo cervenohnedá (dvojaký typ sfarbenia) s cervenohnedými rozmazanými škvrnkami, ciarockami a bodkami, velkost 19x14 mm. Inkubacný cas 12-13 dní, výchova mládat v hniezde 12-14 dní. V potrave prevažujú semená a plody, v menšej miere hmyz.
|
Brhlík obycajný (Sitta europaea) Brhlíky sa zdržujú najmä v listnatých a zmiešaných lesoch so starými stromami, na severe rozšírenia aj v lesoch cisto ihlicnatých. Vo vyšších nadmorských výškach sa vyskytuje vzácnejšie. Bežne sa vyskytujú v záhradách a mestských parkoch. Sú to výrazne teritoriálne vtáky a najmä tí naši sa iba výnimocne zatúlajú dalej ako 30 km od hniezdiska. Na svojich teritóriách zostávajú aj v zime. Potravu vyhladávajú v medzerách v kôre, alebo tesne pod kôrou. V zime sa živia hlavne semenami, casto navštevujú krmidlá spolu so sýkorkami, na rozdiel od nich však zvládnu aj lieskové oriešky. Navyše si aktívne pripravujú zásoby na zimu, ktoré potom postupne vyhladávajú. Brhlík hniezdi v hniezdnych dutinách, najcastejšie vydlabaných nejakým datlovitým vtákom (nepohrdne ani búdkou), najcastejšie na starých duboch. Ak je vletový otvor príliš velký, ciastocne ho zamuruje hlinou, aby dovnútra nemohol nikto väcší. Dutinu vystiela najmä kúskami borovicovej alebo brezovej kôry. Kladie najcastejšie 5-8 vajec, na ktorých sedí zhruba 14 dní. Mládatá opúštajú hniezdo po dalších 22 - 25 dnoch a už vie dobre lietat.
|
Penica ciernohlavá (Sylvia atricapilla) Je to stahovavý vták. Prilieta v apríli, odlieta v septembri až zaciatkom októbra. Obýva lesy všetkých druhov s hustým porastom. Hniezdi dva razy do roka v kriacinách nízko nad zemou. Zaciatok prvého hniezdenia je v máji, druhého koncom júna. Znáša 4-5 na belavom až cervenkastohnedom podklade tmavohnedo škvrnitých vajec velkosti 19x14 mm. Inkubacný cas 13-14 dní, výchova mladých v hniezde 11-14 dní. Živý sa hmyzom a inými clánkonožcami, menej plodmi a semenami rastlín.
EN: soon... |
|
[1.hlas=0] [2.hlas=5] [3.hlas=7] [4.hlas=4] [5.hlas=1] [6.hlas=0]
[7.hlas=1] [8.hlas=4] [9.hlas=5] [10.hlas=8] [11.hlas=4] [12.hlas=8] |