Stopercentne presný cas na každom mieste sa dal v minulosti lahko zistit pohladom na slnecné hodiny, samozrejme, ak svietilo slnko. Do konca 19. storocia to bol najpresnejší spôsob, ako zistit cas. V Prešporku bolo v minulosti velké množstvo pevných slnecných hodín skonštruovaných a namalovaných najmä na stenách významných budov. Slnecné hodiny namalované na stenu obrátenú na juh boli najpresnejšie a umožnovali zistovanie casu v pomerne širokom rozsahu - od rána do vecera. Ak boli hodiny namalované na stenu obrátenú na východ, dal sa na nich zistit cas od východu slnka do poludnia, ak bola stena obrátená na západ, od poludnia do vecera. Aj na stenách orientovaných šikmo proti smeru východ - západ možno slnecné hodiny inštalovat. Slnecné hodiny nemožno skonštruovat na stene obrátenej k severu. Ukazovatel hodín - gnomon - musí byt orientovaný vždy presne do smeru poludníka. Prvou zastavkou je kostol kapucínov. Tu sa na južnej stene nachádzajú najlepšie zachované slnecné hodiny v Bratislave. Pochádzajú z 18. storocia a boli pred pár rokmi reštaurované. Pocet okien v spodnom rade je A. V rade sa nachádzajú aj dvere, tak pozor.
Stage 2 vás privedie zozadu ku kláštoru františkánov. Na východnej fasáde sa nachádzajú slnecné hodiny, z ktorých však dodnes zostal len ukazovatel casu. V minulosti boli hodiny mimoriadne presné, ukazovali cas pred 12. hodinou. Po dvanástej sa dal zistit na dalších, zachovaných na dvore kláštora. Východné hodiny z polovice 19. storocia znicili v rámci „pamiatkovej obnovy“ kláštorného objektu po roku 1980. Pre výpocet cache nám treba súcet okien vpravo od hodín + vpravo dole pod hodinami (zamrežované) = B
Tretia zastávka je pri Primaciálnom paláci, konkrétne na Uršulínskej ulici 6 - Ruttkayovský palác. Súradnice vás privedú pred vchod do budovy magistrátu. Miniatúrny šlachtický palác, hádam najmenší na svete, vznikol prestavbou z meštianskeho domu na zaciatku 20. storocia. Vtedy na staršie múry suterénov a prízemia postavili nové poschodie a fasádu upravili v novoklasicistickom slohu. Jedna z typických mreží na okne prízemia je oznacená menom kováca ,,Schima" a datovaná 1918. Nad bránou je umiestnený kamenný erb šlachtickej rodiny. Pri úprave objektu a jeho prestavbe obytnej budovy na administratívne úcely sa objavili zvyšky múru, ktorý možno datovat do staroveku. V zadnej miestnosti na poschodí sa pod omietkou ukázal fragment gotického okna bývalej synagógy, ktorú zrušili po roku 1530, ktorá však bola výrazne viditelná ešte okolo roku 1730. Dodnes je zachovaná v obvodových múroch susedného domu. Zo západu sa do nej zrejme vchádzalo cez gotický dom na mieste terajšieho objektu. Po prvej svetovej vojne ,,palácik" obýval kaviarnik Julius Prüger zo známej rodiny hoteliérov Prügerovcov. Jeho brat Henry neskôr zjednotil hotely Carlton a Savoy. Objekt bol do polovice 80. rokov nepretržite obývaný. Ak prídete cez den, vojdite dnu až na štvorkrídlový arkádový dvor. Vášmu zraku urcite neuniknú farebné slnecné hodiny, teda konkrétne už len císelník zo slnecných hodín na stene. Na stene s hodinami je spolu C okien. V rámci solidarity s hladacmi, ktorí uprednostnujú vecerné prechádzky a našli už len zavretú bránu, spocítajte velke obdlznikove okná priamo nad dverami (= pocet poschodi) a vynásobte štyrmi.
Stage 4 urcite dobre poznáte. Projekt obchodného domu Prior, ktorý je dielom architekta Ivana Matušíka získal v roku 1970 Cenu Dušana Jurkovica, udelovanú od roku 1964 Slovenským zväzom architektov, "autorovi alebo autorskému kolektívu za realizované architektonické alebo urbanistické dielo , ktoré prispieva k zvýšeniu úrovne a prestíže architektonickej alebo urbanistickej tvorby na Slovensku." Bol to prvý obchodný dom v Bratislave. Nás zaujímajú jeho detailnejšie prvky. Na priecelí od Dunajskej ulice sú situované velké hodiny so zvonkohrou, ktorá každú hodinu vyhráva melódiu. Umelecké stvárnenie hodín a betónová plastika je od Jaroslava Kociša. Zvonkohra sa skladá z D zvonov. nedaleko je další detail stavby - základný kamen. Text na nom má E riadkov.
Stage 5 vás privedie ku slnecným hodinám nezvycajného tvaru a väcších rozmerov, než aké vídame na kláštorných alebo verejných budovách. Slnecné hodiny z betónu tu inštalovala Správa dialnic v rámci umeleckého dotvorenia okolia Prístavného mosta (kedysi mosta Hrdinov Dukly). Autorom diela je akad. sochár Štefan Prokop s kolektívom, ktorý tvorili Inž. arch. Ladislav Beisetzer, Inž. arch. Juraj Šimek, Inž. arch. Juraj Jakubík. Na vnútornej strane oválu dolu (jeho stred je situovaný presne na juh) vidno okrem rímskych císel znaky Slnka v tú - ktorú hodinu. Presne uprostred je v kruhu postava cloveka, zvislou osou prechádza ,,poludnie“ (je to napodobenina Leonarda da Vinci). Tien na císelník vrhá vysoká kovová žrd. Žial V súcasnosti sú tieto hodiny zdevastované vplyvom vandalizmu. Napriek tomu sa dá z nich vycítat že ukazujú cas v rozsahu 10 hodín (10 slnc). Najvyššia hodina (najväcšie rímske císlo) má hodnotu F.
Final je ukrytý nedaleko, dostanete ho výpoctom:
(A*C+D-B)*D = KLM
(A*C+D+E-F)*F= XYZ
N 48°07.KLM'
E 017°07.XYZ'
Overte si vypocítané súradníce tu.