Slnko je naša najmilšia hviezda.
Zrodila sa takmer pred 5 miliardami rokov z plynového oblaku
tvoreného vodíkom, héliom a prachom. Vplyvom vlastnej gravitácie sa
tieto zložky zmrštili, cím sa ich teplota
zvýšila natolko, že tam zacali prebiehat jadrové
reakcie, ktoré prebiehajú dodnes. V jadre Slnka sa vodíkové jadrá
(protóny) spájajú a vytvárajú hélium pri teplote
14 000 000 °C. Zrnko hmoty s takouto teplotou môže
spálit všetko naokolo do vzdialenosti niekolkých km! Je tu
tak horúco, že atómy sú úplne ionizované. Pod fantastickým
tlakom je každú sekundu premenených 4 100 000 ton
hmoty na energiu! Energia prechádza cez radiacnú a konvektívnu zónu
k fotosfére (viditelný povrch), kde opúšta Slnko vo forme
svetla a tepla. Všetka energia na Zemi je zo Slnka, ci
už to je ropa, uhlie alebo zemný plyn. Výnimkou je iba jadrová
energia. Predpokladáme, že Slnko bude žiarit ešte
aspon dalších pät miliárd rokov.
Na fotosfére sa casto nachádzajú tmavé, relatívne chladné
oblasti, ktoré nazývame slnecné škvrny. Ich teplota je
len okolo 4 500 °C. Okrem iného nám poskytujú dôkaz o
diferenciálnej rotácii Slnka. Znackujú nám slnecný povrch a
vykazujú pravidelné otácanie. Slnecné škvrny sú oblasti s
intenzívnym magnetickým polom a casto sa zoskupujú. Skupiny
škvrn vytvárajú magnetické bipóly s jasne oddeleným severným
a južným pólom. Pocet slnecných škvrn a ich polarita sa
pravidelne mení v niekolkých pravidelných cykloch.
Inými druhmi slnecnej aktivity sú erupcie, ktoré zvycajne
súvisia so slnecnými škvrnami, a protuberancie. Erupcie sú
krátkodobé výrony plazmy, ktoré sa delia podla intenzity na
niekolko tried. 
Protuberancie sú slucky alebo vlákna plynu
vystupujúce zo slnecnej atmosféry; niektoré trvajú niekolko hodín,
iné aj niekolko mesiacov. Nad fotosférou je chromosféra (vnútorná
vrstva) a extrémne riedka koróna (vonkajšia atmosféra),
ktorá siaha milióny kilometrov do okolia. Jemné castice unikajúce z
koróny sú slnecným vetrom, ktorý prúdi priestorom rýchlostou
stoviek kilometrov za sekundu. Chromosféru a korónu môžeme
vidiet zo 149 milionov km vzdialenej Zeme, ked dôjde k úplnému
zatmeniu Slnka Mesiacom.
A po tomto trochu dlhšom úvode sa vnucuje otázka:
Kde je cache?
Pred zodpovedaním tejto hlavnej otázky si najprv položíme
niekolko upresnujúcich podotázok.
Ako daleko je naša
skrýša od Slnka?
- Cache je vzdialená 1?9 milionov km od Slnka.
(N1=?)
Kolkokrát je priemer Slnka
väcší, ako priemer Zeme?
- 102x (N2=4)
- 109x (N2=5)
- 114x (N2=6)
Je pravdepodobnost,
že by Slnko mohlo žiarit ešte aspon?
Aké slnecné aktivity sme
zatial na Slnku nespozorovali?
- fotosyntézu (E1=2)
- erupcie (E1=3)
- protuberancie (E1=4)
Za aky cas dorazí svetlo
zo Slnka ku našej cache?
- Zaokrúhli na celé minúty nahor
(E2)
V blízkosti publikovaných
súradníc nájdete objekt. Na priecelí sú kovové Slnká. Ich pocet
je?
- 4 (E3=9)
- 2 (E3=6)
- 1 (E3=3)
Skrýša sa najlepšie hladá za pekného slnecného
pocasia a nachádza sa na
N
48° 22.N1N2N3
E
20° 00.E1E2E3
POZOR: Nikdy sa nepozerajte priamo do Slnka
okom ani pomocou dalekohladu bez špeciálneho filtra.
Môžete si trvalo poškodit zrak alebo spôsobit úplné
oslepnutie!
Info o planétke Rimavska Sobota nájdete na stránke Planetky
Trade Up
or Don't Trade
Trade Equal
listing v 2.02; cache v.1.00