Slávni rodáci /
Famous People : Devínska Nová Ves
Rudolf
Sloboda
* 16.4.1938 Devínska Nová Ves
+ 6.10.1995 Devínska Nová Ves
"V lete, ja neviem ci to viete, v lete vlastne najviac
napíšem. V zime tu býva dost zima,
takých mínus sedem - osem a ja casto zabudnem
priložit do pece, do kachlí, a ked ešte v noci
nekúrim, tak sa vlastne musím zaoberat
takýmito vecami celú zimu. Až v lete, ked sa o
to nemusím starat, sa mi dobre píše. Okrem
toho, ja som taký clovek, ktorý má rád
leto, lebo aj den je dlhý. Ja som si to teraz nedávno
uvedomil, že všetky knihy som zacal písat v
marci, pomalicky som sa rozbiehal, potom hlavné tempo som
nasadil v júli, v auguste. A v septembri som už bol
unavený, v septembri som prestal."
Prozaik, básnik, dramatik, scenárista.
Pochádzal z rodiny chorvátskeho starousadlíka
a úradníka. Vzdelanie získaval v Devínskej
Novej Vsi a neskôr študoval filozofiu na
Univerzite
Komenského v Bratislave, no po roku štúdium
ukoncil a odišiel pracovat do bane v Ostrave.
Vrátil sa do Bratislavy, kde pracoval ako stavebný
robotník, potom nasledovala v rokoch 1959 -
1962
vojencina v južných Cechách, po nej opät
Ostrava, kde v rokoch 1962 -
1964
pracoval vo Vítkovických železiarnach, a
nakoniec definitívny návrat do rodnej obce. Tu sa
oženil a mal jednu dcéru. V rokoch 1965 -
1969
pracoval ako redaktor vo vydavatelstve Smena, v rokoch 1972 -
1984
pracoval ako dramaturg v Slovenskej filmovej tvorbe, v roku
1984
pracoval krátky cas vo vydavatelstve Slovenský spisovatel. Popri
príležitostných zamestnaniach (napr. vo filme)
sa živil predovšetkým ako spisovatel na volnej
nohe. Žil so svojou psychicky chorou manželkou v
skromných pomeroch vo svojom rodisku, až v roku
1995 vo
svojej „chate“ na Slovinci v Devínskej
Novej Vsi spáchal samovraždu.
Rudolf Sloboda napísal dvadsatdva prozaických
kníh, jednu básnickú zbierku, tri knihy pre
deti, dve divadelné hry a štyri scenáre k
filmom. Jeho celoživotná tvorba predstavuje v
slovenskej literatúre svojrázny fenomén.
Prvú poviedku Do tohto domu sa vchádzalo
širokou bránou publikoval v roku 1958 v Mladej
tvorbe. Knižne debutoval o sedem rokov neskôr
románom Narcis. Tento aj jeho další
román Britva (1967) sa stali kultovými dielami
nielen pre citatelov, ale pozitívne ovplyvnili aj
mladých prozaikov nastupujúcich koncom 60-tych rokov.
Najkontroverznejší Slobodov román z casov
normalizácie je román Rozum (1982). V
autobiografickom príbehu neúspešného
scenáristu, ktorý píše banálny
filmový scenár Don Juan zo Žabokriek, otvorene
kritizuje dobové spolocenské predstavy. Hoci
táto kniha opät vyvolala nevšedný
citatelský záujem, jej distribúcia bola
cenzormi pozastavená.
Autobiografické crty priam až
denníkového charakteru nadobúdajú
romány Krv (1991), Jesen (1994) a kniha
esejí Pokus o autoportrét (1988).
Rovnako ako v týchto aj v dalších dielach
Vernost (1979), Druhý clovek (1981),
Uršula (1987), Rubato (1990) na pozadí
autentických skúseností zo
súkromného i verejného života vykresluje
zákulisie totalitného režimu a jeho praktiky.
Posmrtne vyšli zbierky poviedok Herecky (1995),
Pamäti (1996) a román Láska
(2002), ktorý sa považoval za stratený a po
tridsiatich rokoch ho objavili v Polsku. Zobrané poviedky
vyšli v troch zväzkoch: Do tohto domu sa
vchádzalo širokou bránou (2002),
Rodné mestecko (2002), Jesenná (zato)
silná láska (2004). Poviedka Hovoriace psy
je zaradená v prvom zväzku a prvýkrát
bola uverejnená v Slovenských pohladoch v roku
1967.
Rudolf Sloboda bol clovek, ktorý mnohému
porozumel a v mnohom si uvedomil, že sa porozumiet
nedá. Rudolf Sloboda bol ale clovek, ktorý sa lahko
nevzdával. Vytrvalo písal reklamácie, jednu za
druhou, spomenme aspon Rozum, Narcis alebo zatúlanú
Lásku, i ked ostávali bez odpovede. Reklamoval to, co
väcšina ludí už dávno prestala
vnímat ako chybu. Napísal tony stažností:
ešte prv, než mohla príst odpoved písal
už novú, zdalo sa, že neprestane kým...
Až 6. októbra 1995 mu došla trpezlivost.
Rozhodol sa vrátit chybný, kazový a
gýcovitý výrobok - vedomie. Necakal kým
sa mu v rukách celkom rozpadne, zbytocne to nenatahoval do
osemdesiatky, videl, že to ide a môže íst
len dolu vodou, tak s tým nieco spravil. A možno si
teraz hovie niekde v galaxii Andromedy, popíja pivo s
Elvisom, možno sa rozplynul v brahme, možno sedí
vo velkom kotli a cervený cert ho pichá trojzubcom do
zadku. Možno.
Zdroj: internet
EN
Rudolf Sloboda is one of the most
influential Slovak authors of the 1960´s generation. His is
famous for his prosaic texts and novels, but since the 1970 he also
published poetry, written dramas and TV screenplays. He came from a
Croatian family that settled in Slovakia several generations ago.
In 1957 he graduated from high school and started to study
psychology in Bratislava at the Philosophical Faculty of
Comenius University. After one year he left for Ostrava, where he
worked as miner and later as worket in a local ironworks
(till 1964). In 1965 he returned to Slovakia and in the
second half of the sixties he was employed as an editor at the
publishing house Smena and later as dramatic advisor
(1972-1984) at the Slovak Film Company. In 1984 he worked for
a short time for the publishing house Slovenský
spisovatel. He lived together with his mentally handicapped wife
and with his daughter in extremely hard and modest conditions in
the village of Devínska Nová Ves. As he claimed in an
interview at the beginning of the nineties, he never traveled
abroad, nor possessed a passport. He committed suicide in 1995.
Sloboda’s writing consists of 25 novels that have been
published so far, several screenplays, and more than 5000 pages of
intimate and until now mostly unpublished diaries written in the
period between 1979-1995. This makes him one of the most prolific
Slovak authors, and it would be premature to say his life and
writing has been analyzed in full.
Source: internet
Cache
SK
Na daných
súradniciach nájdete pamätnú sochu
Rudolfa Slobodu.
Okolie sochy
je lemované
betónovými kvetinácmi. Ich pocet je
K.
Okolie sochy je
vydláždené cervenou dlažbou
vytvárajúcou súvislé plochy. Pocet plôch je
P.
Nedaleko sochy je
malý parcík, kde si môžete
posediet na lavickách. Ich
pocet je L.
Skrýša sa nachádza na
súradniciach N 48° 12.ABC' E
16°58.X', kde
A=L-2,
B=P-K-1, C=L a X=48*K+L*25
Na cestu k nej sa vydajte po rázovitej
ulici Slovinec. Po ukoncení hladania odporúcam
príjemné posedenie v krcmicke na tej istej ulici.
Obsah skrýše je venovaná literatúre,
knihám. Preto Vás prosím, aby ste pri
výmenách zachovali co možno najviac tento
motív. Potom skrýša môže fungovat
trebárs ako GC-antikariát :-).
Velkost skrýše je 22x16cm.
EN
There is a statue of Rudolf Sloboda on defined coordinates.
Around the statue there are concrete
flower pots. K is the number of flower pots. Please
don't consider the
flower pots over the street.
The statue
surroundings is covered by pavement created by red continuous
areas. P is the number of continuous red areas.
Closed to the
statue there is a small park where you can have a rest on bench.
L is the number of benches in the park.
The cache is
located on the coordinates N 48° 12.ABC'
E 16°58.X', where
A=L-2,
B=P-K-1, C=L a X=48*K+L*25
As a way to the final please use the original
street called Slovinec. After geocaching you can find a nice small
pub on the same street to have a short rest..
The content of the cache is dedicated to
literature, books so please exchange things with similar
themes.
