Obec Bátovce
Obec sa nachádza v Levickom okrese na rozhraní Tekova a Hontu,
geograficky na hranici Podunajskej nížiny a Štiavnických vrchov.
Leží 234 m.nad.m. v severovýchodnej casti Ipelskej tabule medzi
Levicami a Pukancom. Obec je bránou do Štiavnického pohoria,
preteká nou riecka Sikenica. Prvé písomné zmienky o Bátovciach
pochádzajú zo stredovekých falzifikátov z rokov 1037 a 1086, kde sa
uvádzajú ako tribuna de Foro Regine, resp. de Mercatu Regine, teda
ako miesto trhu královnej. Prvá hodnoverná zmienka o obci je však
až z roku 1267, ked sa spomína pod názvom Bat. V tomto období
pravdepodobne slovanskú obec osídlujú nemeckí kolonisti. V rokoch
1543 až 1848 patrili Bátovce levickému hradnému panstvu. Od roku
1611 je v Bátovciach doložená existencia cechov. V roku 1715 mali
Bátovce mlyn a 97 domácností. Pošta bola v prevádzke od roku 1828.
V roku 1852 navštívila Bátovce ceská spisovatelka Božena Nemcová.
Pocas Bachovho absolutizmu sa stali sídlom berného úradu a
okresného súdu s pozemkovou knihou až do roku 1878. V novembri 1938
po priclenení Levíc k Madarsku, bol do Bátoviec evakuovaný berný
úrad, ktorý tu sídlil až do roku 1940. V roku 1943 bola k Bátovciam
priclenená obec Jalakšová, ktorá sa prvý raz spomína v roku 1381.
Známa vodná nádrž Lipovina bola vybudovaná v roku 1968. Nádrž slúži
na rekreacné úcely najmä pre potreby rybárov a je tu aj možnost
clnkovania a kúpania. V blízkosti sa volakedy nachádzali dva
autokempingy, ktoré však v súcasnosti neslúžia svojmu úcelu.
podrobna historia obce
