Chatam Sofer Memorial Multi-cache

SK:

K pamätniku sa dostanete bud mestskou hromadnou dopravou (zastávka "Chatam Sofer"), alebo autom, motorkou, na bicykli.

 Na daných súradniciach hľadajte modrý štítok s číslom "XXX". Potom krabičiku najdete na súradniciach:
N48 8.XXX E17 5.XXX.

V prípade, že žiadny štítok nebol nájdený tak: XXX=שתיים שתיים וחמש

EN:

For getting to the Memorial use public transportation (tram or bus stop "Chatam Sofer"), or car, motocycle, bike.

On the given coordinates search for blue label with number "XXX". Then box can be found on the coordinates:
N48 8.XXX E17 5.XXX.

In case of no label found: XXX=שתיים שתיים וחמש

Chatam Sofer, vlastným menom Moše Schreiber (1762-1839), bol významným ortodoxným rabínom a ucencom, ktorý sa v posledných rokoch stal súcastou mnohonárodnostného panteónu známych bratislavských osobností. Narodil vo Frankfurte nad Mohanom, pôsobil ako rabín v Prostejove a burgenlandskom Mattersdorfe, ale najvýznamnejšiu etapu svojho rabinátu prežil vo vtedajšom Pressburgu.
Chatam Sofer sa stal vodcom tradicionalistickej reakcie na zmeny v živote európskeho židovstva v 19. storocí. Jeho stúpencami je casto citované rabínovo motto „Všetko, co je nové, je proti Tóre“. Prísne ortodoxný rabín viedol v Bratislave ješivu, ktorá bola popredným centrom tradicného židovského ucenia v Európe. Po jeho smrti fungovala pod vedením Soferovych potomkov až do roku 1939, kedy presídlila do Jeruzalema, kde pôsobí pod menom Pressburger Yeshivah dodnes.
História cintorínu pri dnešnom Tuneli siaha do 17. storocia, kedy Pálffyovci povolili svojim židovským poddaným, aby si na pozemku medzi skalným bralom a Dunajom zriadili cintorín. Ucenie judaizmu prikazuje, aby boli ostatky zosnulého v hrobovej jame nedotknuté až do príchodu Mesiáša, kedy budú spravodliví vzkriesení. Hroby na židovskom cintoríne sa preto od židovskej obce zakupujú a zostávajú trvalým majetkom rodiny. Nefunkcné cintoríny by mali zostat zachované a chránené. Aj cintorín pri Dunaji bol vzorne udržiavaný, hoci sa už od roku 1847 nepoužíval. Ohrozený bol až v roku 1943, kedy v súvislosti s výstavbou tunela a reguláciou nábrežia bolo rozhodnuté o jeho likvidácii. Väcšina hrobov bola exhumovaná a ostatky starostlivo prenesené pod kontrolou rabínov na nedaleký Nový ortodoxný cintorín. Iba malá skupina (23) hrobov bratislavských rabínov sústredených okolo hrobu Chatama Sofera bola ponechaná na pôvodnom mieste a prekryli ju betónové panely.
Chatam Sofer spal vyše polstorocia svoj vecný sen v zavlhnutom temnom priestore, od osemdesiatych rokov pod kolajiskom elektriciek, do ktorého sa vchádzalo cez plechovú búdu dekorovanú sprejovou „výzdobou“ poulicných umelcov. Ale nezostal zabudnutý, v ortodoxnom svete dnes patrí k najväcším halachickým autoritám 19. storocia a symbolom odporu voci reformám, ktoré radikálne zmenili židovský život po páde múrov geta, v ktorom po stárocia európski židia museli žit. Hrob Chatama Sofera je castým cielom ortodoxných pútnikov z celého sveta. Mnohí sa vydávajú na namáhavú cestu z Brooklynu alebo Jeruzalema, aby strávili hoci len hodinu v modlitbách na hrobe váženého ucenca. Najmä na jahrzeit (výrocie úmrtia) rabína hrobku navštevujú stovky pútnikov z celého židovského sveta.
Koncom devätdesiatych rokov bratislavská Židovská náboženská obec rozhodla o generálnej rekonštrukcii hrobky.

Celý priebeh stavebných prác, ako aj architektonické riešenia boli poznacené zložitými halachickými (halacha – židovský zákon) pravidlami, na ktoré prísne dohliadal mašgiach (odborník na rituálne predpisy) z Izraela. Základnou požiadavkou bolo zachovanie pokoja mrtvych pocas stavebných prác, co obmedzilo vstup do priestoru pohrebiska, ako aj výkopové práce na celej parcele, pretože sa jedná o bývalý cintorín. Pôvodné múry hrobky nesmeli byt stavebne upravované. Architektonické riešenie muselo rešpektovat mnoho rituálnych predpisov. Najkomplikovanejším bolo zabezpecenie prístupu pre kohénov (potomkov Chrámových knazov), ktorí si musia uchovat rituálnu cistotu a nesmú príst do priameho kontaktu s „kontaminovanou“ pôdou cintorína. Do objektu sa preto vstupuje lávkou ponad pozemok bývalého cintorína. Predsien a modlitebný priestor pre kohénov majú vlastné zastrešenie a od pohrebiska sú oddelené sklenou stenou a dôkladnou izoláciou. Z rituálneho hladiska preto nie sú súcastou cintorína a kohéni sa tak môžu bez obáv modlit v tesnej blízkosti hrobov rabínov.
Architektonicky pozoruhodný objekt je dôstojným miestom posledného odpocinku významných ucencov ako aj atraktívnym pamätníkom bratislavskej židovskej minulosti.

Zdroj:  http://www.slovak-jewish-heritage.org

EN:

Chatam Sofer, with his own name Moshe Schreiber (1762-1839), was a renowned Orthodox rabbi and scholar. He was born in Frankfurt am Main, served as a rabbi in Prostejov and Mattersdorf in Burgenland. The most important period of his rabbinate is related to Pressburg, today Bratislava. He was a leader of a traditionalist response to changes brought to the Jewish society in the 19th century. The strictly Orthodox rabbi led a yeshiva in Bratislava, considered to be one of most prominent centers of traditional Jewish learning in Europe.
The cemetery’s history dates back to the 17th century, when the Pálffy’s allowed their Jewish subjects to establish a cemetery in an area between the castle cliff and the Danube River. The teaching of Judaism obliges to leave the remains of dead intact until the coming of Messiah. Tombs at Jewish cemeteries are purchased from the Jewish community and remain a permanent family property. Old cemeteries should be protected as well.
The cemetery on the bank of the Danube had been perfectly preserved though not in use from 1847. In 1943 its liquidation had been ordered because of the construction of a tunnel and the regulation of the embankment. A majority of its graves has been exhumed and reburied at the nearby New Orthodox cemetery. Only a Chatam Sofer’s tomb and other 22 nearby graves have been preserved and encircled into a concrete shell covered with concrete panels. For more than half century Chatam Sofer had been resting in a humid and dark chamber, over which, during 1980s, a tramline was constructed.

Nevertheless, Chatam Sofer’s tomb had been a frequent destination of the Orthodox pilgrims from all around the world. In late 1990’s, the Jewish Community of Bratislava decided to completely restore the whole premises. The tramline had been transferred and radical redevelopment begun. Martin Kvasnica, an architect, faced the demanding task of reconstructing the cemetery remnant to serve as a popular center of pilgrimage as well as redesigning it as a representative memorial of Bratislava’s rich Jewish past, while fully respecting complicated rules of the halakhah (Jewish law).

The basic requirement was to respect the peace of the dead during the construction works. Entry to the tomb area was strictly limited; digs carefully supervised by the religious expert and outer walls of the original compound kept unmodified as stipulated. The most complicated task was to secure “safe” access to kohanim (descendants of the Temple priests), who are required to protect their ritual purity and are not allowed to lay their foot on the “contaminated” cemetery soil. The building is therefore entered via a lifted-up bridge above the ground of the former cemetery. A prayer hall for kohanim is a separate building with its own roof and isolated from the tombs by a glass wall.
This architecturally remarkable memorial is a dignified place of last rest of renowned Jewish scholars and an attractive monument of Bratislava’s Jewish heritage.

Source:  http://www.slovak-jewish-heritage.org