„Nedaleko
liecivých pramenov v Pieštanoch, ktoré podla
klamných predstáv ludu poznali už Rimania,
vidiet zrúcaniny starého chrámu. Kedysi patril
bratom templárom a bol svedok cias ked tu postavili
cudesné sochy, ktoré z tônistých
rozvalín, ako posledný hlas dávnej
múdrosti hladia na osamelého pútnika.
Blízko kostola vyviera hlboký círy pramen, pri
ktorom si kedysi rytieri cerveného kríža
osviežovali bojom zmorené cuvy. Ešte aj dnes tu
vraj v desivom polnocnom case krúžia
obrovské postavy a horekujú nad svojim
vznešeným rodom, ktorý zdeptala
zlovolná spupnost, a ked s vedomím slabosti
položená mína s treskotom vyrve skalisko
z pravekých spár a zrúti sa do
údolia.
Pramen neobletujú len
mátožné zjavenia duchov, nad jeho zrubom sa
vznášajú aj sladké veštby pre
milujúce srdcia. Rok co rok, v noci pred sviatkom
svätého apoštolského krála
Štefana, ktorý tu vlastnorucne položil
základný kamen kostola, a ktorého
požehnaný duch sa milostivo znáša nad
svojím dielom, sem v polnocnú hodinu
putujú panny, nacrú zo studne do krcaha vodu,
ktorá ich má v nastávajúci sviatok
okrášlit sviežim leskom. S vrúcnou
modlitbou si potom klaknú na prah kostola, lebo stará
povest hovorí, že devám zbožnej mysle,
ktoré uctievajú svätého sa na
druhý den cestou do kostola v prvom mládencovi
ktorého stretnú ukáže budúci
životný druh. Od dávnych cias sem chodia panny
z posvätnej vody cerpat istotu pre najtajnejšiu
nádej svojho srdca.“
Alojz
Mednanský
Súradnice
tejto skrýše Vás privedú na
prekvapujúce miesto, kde sa skrývajú
tajuplné zvyšky gotického sakrálneho
objektu, ktoré spolu so starou kláštornou
studnou sú najstaršími stavebnými
pamiatkami stredovekých Pieštan.
Studna sa
skrýva pod cerveným císlom 14 o 30m dalej
na druhej strane J
Rímskokatolícky farský kostol sv.
Štefana krála postavený v roku 1831 je
o 700m dalej na súradniciach N48 36,120 E17
49,940.